Police lekární prehýbajúce sa pod množstvom liekov sú len vonkajším znakom zmeny po roku 1989. Ako však potvrdzuje Štátny ústav pre kontrolu liečiv, portfólio liekov, ktoré máme v súčasnosti dostupné, je neporovnateľné s obdobím pred rokom 1989.
„Možnosti lekárov pri predpisovaní liekov sa rozšírili prakticky v každej terapeutickej oblasti,“ uviedla pre portál vZdravotnictve.sk hovorkyňa ústavu Magdaléna Jurkemiková.
Liekov nebolo, ľudia umierali
Na niektoré diagnózy, ako napríklad skleróza multiplex, reumatoidná artritída, psychiatrické ochorenia či rôzne zriedkavé ochorenia nebola dostupná adekvátna liečba.
Pacienti boli vyradení zo spoločenského i pracovného života. Často predčasne zomierali, pripomína ŠÚKL.
Dnes na takéto diagnózy máme lieky, ktoré výrazne zlepšujú kvalitu života i predlžujú jeho dĺžku.
Výber liekov bol obmedzený
Pri bežných diagnózach mali lekári takisto obmedzené možnosti výberu lieku.
Napríklad na liečbu srdcového zlyhania bol jednou z mála možností digoxín. Má však úzke terapeutické rozmedzie a navyše hrozí pri ňom riziko toxicity, predávkovania. Pri tejto diagnóze máme v súčasnosti širokú škálu liekov pre rôzne skupiny pacientov.
Video: Umelé srdce zachraňuje život pacientom pred transplantáciou
Nejde však len o túto diagnózu. „Podobné príklady by sme mohli nájsť aj pri liečbe diabetu či onkologických ochorení. Aj keď množstvo liekov bolo už v tom čase v západnej Európe dostupné, do Československa sa nedostali,“ zdôrazňuje ŠÚKL.
Vstup do EÚ priniesol ďalšiu zmenu
Po otvorení trhu sa konečne situácia mohla začať zlepšovať. Ďalšiu výraznú zmenu priniesol vstup Slovenska do Európskej únie.
Ako ŠÚKL vysvetľuje, väčšina liekov sa v súčasnosti registruje európskymi procedúrami, čiže vo viacerých členských štátoch paralelne. Lieky na zriedkavé ochorenia, inovatívne či biologické lieky sa registrujú centralizovane, teda registrácia je platná v celej EÚ.
Slovenský pacient má tak k dispozícii rovnaké lieky a v rovnakom čase ako pacienti v iných členských krajinách EÚ.
Vyššia bezpečnosť aj informovanosť pacientov
Vstup do únie priniesol zásadné zmeny aj v nárokoch na kvalitu a bezpečnosť liekov. Niektoré za socializmu registrované lieky tieto nároky nespĺňali a prišli o registráciu. Išlo napríklad o kodeínové prípravky (Codipront, Ipecarin), tabletky na chudnutie (Adipex Retard) či niektoré druhy inzulínu.
Lieky s obsahom metotrexátu môžu mať pri nesprávnom dávkovaní fatálne následky, varuje ŠÚKL
V liekovej oblasti sa v súčasnosti kladie dôraz na transparentnosť a prístup pacienta k informáciám. Povinný príbalový leták obsahuje všetky známe nežiaduce účinky a takisto pokyny na ich hlásenie.
„Pred rokom 1989 sa bežne stávalo, že balenie obsahovalo príbalový leták v inom jazyku, čo je dnes pri registrovaných liekoch neprípustné,“ dodáva ústav.
Zmenil sa aj postup pri nežiaducich účinkoch
Povedomie o nežiaducich účinkoch u pacientov absentovalo. Aj keď teoreticky pacienti túto možnosť mali, v praxi nežiaduce účinky nehlásili.
V súčasnosti sa zdôrazňuje potreba pacientskych hlásení a existuje veľa kampaní na podporu hlásení. Všetky hlásenia sa následne zasielajú do spoločnej EÚ databázy a lieky sa prehodnocujú na európskej úrovni.
V minulosti sa nežiaduce účinky zbierali a posielali sa do centra pre krajiny RVHP, ktorý sídlil v pražskom SÚKL. Dopad hlásení však bol otázny a systém dohľadu bol neporovnateľný s dnešným.
Dnes môžu mať hlásenia nežiaducich účinkov a postregistračné sledovanie kvality a bezpečnosti liekov za následok zmeny v predpisovaní, obmedzenie predpisovania, ale aj stiahnutie lieku z trhu.
