Centrálne nákupy môžu byť efektívnym nástrojom ako šetriť verejné zdroje v oblasti liekovej politiky štátu, no problémom je istá forma nepredvídateľnosti. Tá spočíva v tom, že víťaz verejného obstarávania nemá garantovaný predaj lieku v určitom objeme, nakoľko o tom, aký liek bude pacient užívať, rozhoduje výlučne lekár.
Na Slovensku chýbajú účinné kontrolné mechanizmy zabezpečujúce dodržiavanie pravidiel centrálnych nákupov, a to predovšetkým v prostredí slovenských nemocníc. Riešením by mohla byť vyhláška Ministerstva zdravotníctva SR, upozornil na to Inštitút pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO).
Lieky nakupuje priamo zdravotná poisťovňa
Centrálny nákup je určitou formou verejného obstarávania, ktoré je zákonne definované a má legislatívne vymedzený rámec. Realizuje ho zdravotná poisťovňa na konkrétnu účinnú látku s cieľom obstarať liek lacnejšie, a teda ušetriť finančné zdroje z rozpočtu poisťovne určeného na výdavky v liekovej oblasti. Výsledkom takejto súťaže sú podľa inštitútu INEKO jednoznačne úspory, pretože uspeje ten, kto poskytne najvýhodnejšiu cenu. Zdravotná poisťovňa následne zazmluvní na dodávku lieku víťaza verejného obstarávania spravidla na dva roky.
Idea centrálneho nákupu liekov spočíva v tom, že tieto sa nenakupujú na úrovni nemocníc, ale nakupuje ich priamo zdravotná poisťovňa, a to verejným obstarávaním podľa toho, aká je reálna potreba lieku na trhu. V minulom roku najväčšia zdravotná poisťovňa cez centrálny nákup ušetrila viac ako 10 miliónov eur. Tieto ušetrené financie mohli byť použité na inovatívne terapie pre pacientov, ktorí potrebujú náročnú modernú liečbu. Centrálne obstarávania sú teda kľúčové aj z pohľadu zvýšenia dostupnosti liekov pre pacientov. „Tam, kde je súťaž intenzívna, kde klesajú úhrady za lieky, narastá počet pacientov, ktorí dostávajú inovatívnu liečbu. Toto je vzorec, ktorý je efektívny a ktorý je výsledkom dobre manažovaných centrálnych nákupov liekov,” tvrdí analytik inštitútu INEKO Peter Goliaš.
Štandard v škandinávskych krajinách
Centrálne nákupy na Slovensku sa však spájajú aj s určitou nepredvídateľnosťou. „Najmä v škandinávskych krajinách, kde je zaužívaná vysoká miera kultúry, je štandardom, že lekári podávajú pacientom lieky, ktoré sú centrálne nakúpené,” doplnil Goliaš. Na Slovensku takáto zaužívaná prax nie je. Podľa Goliaša nám chýba mechanizmus kontroly, respektíve záruk, ktorý by garantoval minimálny objem odberu lieku, ktorý bol centrálne nakúpený.
Dôležité však je, aby príkaz nebol len vydaný, ale aby boli nastavené účinné mechanizmy jeho kontroly vrátane možných sankcií v prípade, ak nedochádza k jeho plneniu. Jedným z riešení, ako vynútiť dodržiavanie pravidiel centrálnych nákupov, je využiť mechanizmus nižšej právnej normy, a teda zadefinovať pravidlá napríklad vo vyhláške ministra.