Ak by ste sa spýtali riaditeľa ľubovoľnej nemocnice, čo by spravil, keby dostal k dispozícii desaťtisíc eur, asi by sa chytil za hlavu, lebo by nevedel, čo skôr.
Ak by ste otázku položili s cifrou 50 miliónov, asi by sa chytil za srdce a zhruba po tridsiatich sekundách by ich imaginárne minul.
Ale toto sú všetko teoretické otázky, pretože za desaťtisíc eur sa Slovensko predviedlo koncertom vo Vatikáne a z 50 miliónov, ktoré boli určené na zlepšenie hospodárenia nemocníc, vláda pomíňala vyše 47 miliónov úplne inak.
Parlamentná dimenzia?
Hospodárenie nemocníc sa skutočne zhoršilo, napriek tomu vyčlenená rezerva putovala na miestami úplne absurdné účely – nech je „zabezpečenie financovania parlamentnej dimenzie slovenského predsedníctva v Rade EÚ“ čokoľvek, v našich dimenziách sú nemocnice po uši v dlhoch.
Pri pohľade na zoznam minutých peňazí sa človek neubráni dojmu, že z rezervy pre nemocnice sa stal bufet pre každého, kto išiel okolo. Prečo sa z tejto rezervy platilo štyridsať zamestnancov ministerstva spravodlivosti? Naozaj sa pre Slovenskú filharmóniu nenašli peniaze v kapitole ministerstva kultúry? Je na tom tajná služba tak zle, že potrebovala vyše milióna?
Priorita vyzerá inak
Toto všetko vysiela občanom nedobrý signál. Akoby nestačilo, že si platia zdravotné poistenie a potom sú konfrontovaní s realitou slovenského zdravotníctva. Napriek hrdým vyhláseniam to totiž nevyzerá, že zdravotníctvo je pre vládu prioritou. Naopak, dôležitejšie je uhrádzanie prekročenia výdavkov vojenského ordinariátu.
Keď si k tomu pripočítame, že vláde sa už nechce každý mesiac počúvať, ako zle sa vyvíja dlh nemocníc, ostáva nám v ústach trpká pachuť, ktorú nezmyje ani poznatok, že namiesto nemocníc išlo 548 tisíc eur na odmeny športovcom (a realizačným tímom!) za výsledky na olympiáde.
A tak môžeme len čakať, ako minister Drucker vymyslí plánované oddlžovanie nemocníc. Že pri tom nevyužije rezervu pre nemocnice, je ale už isté. Tú už prejedli účastníci bufetu. Ostatným ostala už len tá trpká pachuť.
