Andrea Kalavská: Niekedy by som bola radšej na Haiti, ale mala som cieľ (rozhovor)

V kresle ministerky zdravotníctva strávila dva roky. Odchádza po politických rozporoch, keď poslanci strany, ktorá ju nominovala, nepodporili jej zákony. Andrea Kalavská povedala, že je hrdá na veľmi veľa vecí a na odpočet, ktorý vie dať. Tak sme sa jej na ten odpočet opýtali.

V rozhovore sa dozviete:

• Čo sa jej na poste podarilo a naopak, čo nie
• Aké zákony sa na ministerstve pripravujú bez ohľadu na jej odchod
• Prečo presadzovala štátne skríningové programy
• Čo by odkázala nasledujúcemu ministrovi a čo sama sebe spred dvoch rokov

Čo sa vám v kresle ministerky podarilo?

Myslím si, že sa nám podarilo veľmi veľa vecí a je to aj vidieť v nemocniciach. Možno sa nám to podarilo aj vďaka tomu, že som na ministerstve našla tím skvelých ľudí. Vždy sme sa snažili, aby tu po nás niečo zostalo, a aby fráza „pacient na prvom mieste“ pre nás nebola len frázou.

Podarilo sa investovať veľké množstvo finančných prostriedkov, niekoľko desiatok miliónov eur, do obnovy prístrojovej techniky a rekonštrukčných prác.

Som veľmi rada, že sa nám podarilo prijať Národný onkologický plán. Začali sme realizovať tri celonárodné skríningy – rakovina krčka maternice, prsníka a kolorektálny karcinóm. V nadväznosti na to išla aj prístrojová technika. Celkovo sme na ňu vynaložili 240 miliónov eur kapitálových výdavkov. Myslím si, že sme ich minuli efektívne – kúpili sme 16 lineárnych urýchľovačov do ôsmich nemocníc, aby onkologicky chorí ľudia mali k dispozícii najnovšiu a najmodernejšiu prístrojovú techniku.

Kúpili sme MR prístroje, CT prístroje, sonografy, osemtisíc postelí, infúznu techniku… Myslím, že takáto veľká prístrojová obnova doteraz v histórii slovenského zdravotníctva nebola. Na to som hrdá. Ale nie len na to, čo sme všetko kúpili, konieckoncov, na to tu štát je, ale aj na to, akou formou.

Zriadili sme dynamický nákupný systém, elektronické aukcie. Vďaka ľuďom na ministerstve zdravotníctva boli tie nákupy veľmi efektívne. Dokázali sme na nákupoch ušetriť desiatky miliónov eur, ktoré sme zase investovali do ďalších prístrojov alebo procesov.

Posunuli sme vpred záchranky aj Rázsochy

Len dúfam, že sa nám podarilo trochu zvrátiť tú myšlienku mnohých ľudí, že zdravotníctvo je čierna diera. Kedysi pre nákup jedného CT padla ministerka. My sme ich kúpili desiatky. Tie súťaže aj Európska komisia vyhodnotila ako jedny z najlepších.

Konečne sme sa pozreli, aké sú európske ceny, porovnávali sme ich. Napokon sme mali lepšie ceny ako české, to tu nebolo štandardom. Skrátka sa kúpilo CT. My sme nakúpili veľa, za dobré ceny, efektívne a najmä – pacienti budú mať k dispozícii prístroje. Nebudú musieť chodiť z nemocnice do nemocnice, či tam funguje MR alebo CT. A nie sú to druhotriedne prístroje. Sú to prístroje, aké majú v špičkových ústavoch v Európe či Severnej Amerike.

Zaviedli sme aj mobilnú aplikáciu pre záchranky. Ak má pacient infarkt myokardu alebo cievnu mozgovú príhodu, hneď je smerovaný do centra, kde ho čaká tím, ktorý mu vie pomôcť. Tým pádom sa skráti čas od tej udalosti po výkon, čiže sa zvýši šanca, že pacient prežije.

Rázsochy môžu pokračovať, Rada Úradu pre verejné obstarávanie zamietla odvolanie uchádzača

Tých vecí po nás zostane veľmi veľa. Posunuli sme výstavbu nemocnice na Rázsochách, finišujú búracie práce, o pár mesiacov sa bude odovzdávať stavenisko. Predtým to stále bolo, či PPP projekt, kde sa postaví. My sme jednoducho rozhodli. Áno, trvá to dlho, ale to ja nedokážem ovplyvniť. Ako ministerka zdravotníctva musím postupovať podľa zákona o verejnom obstarávaní, keďže ide o verejné zdroje.

Takisto som veľmi rada, že sa realizujú dostavby kardiologických ústavov, o pár dní sa bude otvárať Detské kardiocentrum, nové diagnostické centrum v Národnom ústave srdcových a cievnych chorôb, urgentný príjem v Národnom ústave detských chorôb. O pár dní budeme podpisovať zmluvu na kompletnú rekonštrukciu Ružinova, Banskej Bystrice…

Ako ste pohli s nedostatkom zdravotníckych pracovníkov?

Upravili sme systém vzdelávania sestier. Pracuje sa na úprave vzdelávania lekárov, aby rešpektovalo smernice Európskej komisie, ale zároveň aby nebolo demotivujúce pre lekárov. Výrazne sme posunuli rezidentský program, rozšírili sme ho na viacero špecializácii. Je tam podmienka, že v rámci vybraného odboru musí absolvent poskytovať zdravotnú starostlivosť päť rokov v danom VÚC. To je veľmi dobré na to, aby lekár zotrval v regióne. Teraz má tiež možnosť ísť do ambulancie, ale aj do nemocnice. Mnohé nemocnice nás o to žiadali, takže je to dosť veľký pokrok.

Do takto upraveného rezidentského programu sa nám prihlásilo 92 nových rezidentov, v praxi ich je okolo sto.

Ďalším vylepšením bola doplnková špecializácia, napríklad internistovi stačí šesť mesiacov praxe v ambulancii, aby mohol poskytovať služby všeobecného lekára. Samozrejme, nie je to na úkor kvality.

Problémom zostávajú pediatri. Tri štvrtiny pediatrov sú v dôchodkovom veku, čo je katastrofa. Ak by všetci odišli do dôchodku, tak nám padne systém. Ich počet sa znižuje, takže na každého pediatra pripadá stále viac detí. Teraz dokončujeme nástroj v rámci diferencovaného odmeňovania v ambulantnej starostlivosti, ktorý by od určitého počtu pacientov zvýšil kapitáciu. Pediater tak bude môcť prijať ďalšiu sestru alebo praktickú sestru, aby vedel rozložiť svoju starostlivosť.

Od školského roka 2020/2021 tiež chceme dať do účinnosti študijný program pre detskú praktickú sestru.

Stabilizačný príspevok môže byť aj pre lekárov

A sestry?

Pre stabilizáciu sestier sme zaviedli štipendium, ktoré dostane študent odboru ošetrovateľstvo. Pritom sa zaviaže, že bude určitý čas poskytovať zdravotnú starostlivosť na Slovensku.

Nedostatok zdravotníckych pracovníkov bude veľkou výzvou pre ďalšieho ministra zdravotníctva. Snažili sme sa nastaviť systém tak, aby sme motivovali ľudí pracovať v slovenskom zdravotníctve. A k tomu prispieva aj prístrojová technika. Inak sa pracuje v nemocnici, keď máte funkčné prístroje, ako keď musíte chodiť po nemocnici a zháňať si monitor k lôžku pacienta.

Otvorili sme rezidentský program pre tri špecializácie sestier. Podľa našich analýz len 42 % sestier po skončení štúdia ostáva pracovať na Slovensku. To je alarmujúce. O stabilizačné štipendium študenti majú záujem. Už sme začali aj rokovania o zavedení podobnej možnosti pre študentov medicíny.

A teraz naopak, čo sa vám nepodarilo?

Stratifikácia, následná starostlivosť a povinné očkovanie. Tieto zákony sú veľmi obsiahle. Názvy majú jednoduché, ale sú rozsiahle.

Veľmi som chcela zlepšiť domácu starostlivosť. Myslím si, že človek by mal byť v nemocnici čo najkratšie, zvládnuť akútny stav a ísť čím skôr domov. A doma mu treba vytvoriť také podmienky, aby mal k dispozícii agentúry domácej ošetrovateľskej starostlivosti či tímy paliatívnej starostlivosti, ktoré by mu pomohli.

Tiež mi je ľúto, že sa mi nepodarilo nájsť vhodnú formu obmedzenia zisku zdravotných poisťovní.

Kompetencie sestier sa musia rozširovať

Premenovanie zdravotníckych asistentov na sestry – i keď bolo z dielne poslancov – nám však vynieslo infringement od Európskej komisie. V akom je to stave?

Stále spracúvame odpoveď pre Európsku komisiu. Na druhej strane, záujem o štúdium v odbore praktická sestra stúpol o 21 %. A to je veľmi dobre. Jedna vec je infringement, druhá vec je, že vy ako minister zdravotníctva sa musíte starať o to, aby tu tie sestry boli.

Nie je ten zvýšený záujem skôr dôsledkom rozšírených kompetencií?

Áno, bola tu okrem názvu aj výčitka, že sa kompetenciami blížia sestrám. No na druhej strane sme rozšírili aj kompetencie sestier, takže ten schod je tam stále viditeľný. Rozširovanie kompetencií je prirodzený vývoj, ktorému sa nedá brániť. Teraz sa finalizuje napríklad, aby sestra mohla pacientovi predpísať stomickú zdravotnícku pomôcku. Keď máte vysokú školu, máte k tomu mať aj zodpovedajúce kompetencie.

Sestry sa za 30 rokov výrazne zmenili, niektoré problémy však ostávajú rovnaké

Ministerstvo zdravotníctva pripravuje aj ďalšie zákony. Čo sa chystá?

V medzirezortnom pripomienkovom konaní je zmena pri verejnom obstarávaní pre záchranné služby. Snažila som sa to nastaviť tak, aby sme eliminovali možný konflikt záujmov. Takisto sa budeme môcť pozrieť na licencie, ktoré už boli vydané. Máme totiž indície, že firmy, ktoré vyhrali niektoré body, ich nebudú schopné personálne zabezpečiť. Zavedie sa preto tzv. certifikačné konanie, kedy víťaz tendra bude musieť do určitého času preukázať ministerstvu zdravotníctva, že je schopný personálne aj technicky zabezpečiť službu. Ak to nesplní, príde o licenciu.

Pripravuje sa aj novela zákona, ktorý prideľuje dotácie na vedu a výskum. Vo vedeckej rade, ktorá granty posudzuje, totiž sedia zástupcovia vysokých škôl, ktoré sa o granty hlásia. Ministerstvo si preto bude môcť obstarať nezávislého zahraničného posudzovateľa. Ten napíše posudok a odovzdá ho vedeckej rade a potom sa budú prideľovať granty.

Platby poisťovní nemocniciam sa musia zreálniť

Ako sa vyvíjalo hospodárenie štátnych nemocníc?

Štandardne, ako niekoľko rokov dozadu a asi aj dopredu. Niektoré sú na tom lepšie, iné horšie. Snažili sme sa nastaviť procesy tak, aby sa situácia zlepšila. Prebehlo oddlžovanie, vytvorili sme úrad pre riadenie podriadených organizácií. To je skupina ľudí, ktorá kontroluje univerzitné a fakultné nemocnice – benchmarkuje ich, porovnáva, aké mali platby za aké výkony, koľko robia výkonov, aký rozsah. Aj na základe ekonomických ukazovateľov – personálnej politiky, rýchlosti verejného obstarávania – sme zaviedli diferencované odmeňovanie pre riaditeľov nemocníc.

Ale áno – tie najväčšie nemocnice sú v konštantných dlhoch. Súvisí to s tým, že najťažší pacienti končia v týchto nemocniciach. Náklady zvyšuje aj výučba a prevádzkové náklady, keďže sú to väčšinou staré budovy, často pavilónového typu.

Začali sme platby podľa DRG, ale nie je to ešte vycizelované, čiže sú platené podľa prospektívneho rozpočtu. No je to len dočasný stav. Po zavedení platieb podľa DRG môžeme očakávať, že platby od poisťovní budú reálne. Lebo treba povedať, že v súčasnosti reálne nie sú.

Ako hodnotíte zavedenie skríningov?

Najväčší úspech bol, že sme vôbec so skríningami začali. Veď to bola hanba. V Európe sme boli predposlední, ktorí nemali skríningy.

Na Vianoce si želáme hlavne zdravie. Ale prečo sme to zdravie tak dlho podceňovali? Prečo ľudia zbytočne umierali? Medicína ide dopredu a rakovina je liečiteľné a vyliečiteľné ochorenie.

Štartuje skríning rakoviny krčka maternice, niektoré ženy pozvú na gynekologickú prehliadku

Začali sme preto hovoriť: „Ľudia, starajte sa o svoje zdravie. Ja ako štát sa o vás musím postarať. Ale keď vy sa nezdvihnete z kresla, ja môžem robiť čokoľvek, ale vy skrátka zomriete. Vy sa musíte zdvihnúť, ale oplatí sa vám to. Keď pôjdete na kolonoskopiu a nájdu vám malý polyp – to je operovateľné a vy budete žiť. Ten jeden deň vám stojí za to, aby ste videli svoje deti, vnúčatá. To isté, rakovina krčka maternice, prsníka. Je liečiteľná, len sa musí zistiť včas.“

Nevypovedaná odpoveď

Začali sme o tom hovoriť a ľudia počúvajú a reagujú. Predtým testy na okultné krvácanie malo zhruba 35 % populácie. Po zavedení riadeného skríningu pribudlo ďalších 27 %. Keď to teda spočítame, je to už viac ako 50 %. Veľké štúdie preukázali, že pri testovaní viac ako 50 % rizikovej populácie už klesá počet úmrtí.

Veľmi sa z toho teším, ale nový minister bude mať úlohu ďalej presviedčať ľudí. Možno sa tak raz dostaneme na úroveň severských krajín, kde je úspešnosť 70-percentná. Lenže aj uvedomenie si vlastného zdravia je tam vyššie. A to je už aj úlohou lekárov a spoločnosti. Musíme si vážiť samých seba, vlastné zdravie. Všetko je podstatné, aj nákupy vianočných darčekov, varenie a pečenie. Lenže keď budete chorí či mŕtvi, tak tú štedrovečernú večeru nenavaríte.

Prečo sa tomu ľudia bránia?

Viete, kde je problém? Ľudia sú zvyknutí, že je všetko zadarmo. Lenže to nie je zadarmo. To stojí strašné peniaze. V Amerike si dvakrát ľudia rozmyslia, či pôjdu na nejaký zákrok, pretože si ho musia zaplatiť, alebo musia mať dobrú poistku.

Musíme dostať do ľudí starostlivosť o vlastné zdravie. Ako lekárovi mi je potom ľúto, keď diagnostikujem rakovinu hrubého čreva v pokročilom štádiu a pacientka sa ma opýta: „Pani doktorka, a keby som bola prišla pred piatimi rokmi..?“ Neodpoviete, „Nemuseli by ste zomrieť, lebo teraz máte metastázy všade,“ ale tá nevypovedá odpoveď tam je. Kvôli jednému dňu…

Odporúčanie sebe spred dvoch rokov

Čo by ste odporučili ďalšiemu ministrovi zdravotníctva?

Aby to robil s láskou, nadšením a radosťou. Je to veľmi ťažká práca, ale keď za tým bude vidieť ľudský život, všetko sa bude zvládať oveľa ľahšie.

A čo by odporučila Andrea Kalavská z dnešného dňa Andrei Kalavskej spred dvoch rokov, keď zvažovala, či prijať post ministerky?

Pevné nervy. A veľa trpezlivosti. Ale zase by jej povedala: Keď vieš, prečo to robíš, je to v poriadku.

Chcete sa vrátiť do praxe?

Najbližšie sú Vianoce a potom si chcem trochu odpočinúť.

Kalavská mala najväčší problém s Ficom, demisiu podala najmä preňho

Nezvažujete návrat do politiky?

Nikdy nehovor nikdy, naučila som sa na ministerstve. Uvidíme, čo prinesie čas. Rozprávala som sa s viacerými politickými stranami, ale vstupovať do žiadnej strany nemienim. Ja mám ľudí veľmi rada a preto sa celý život snažím pomáhať. Pôjdem tam, kde dokážem svojimi schopnosťami pomôcť. A kde budem schopná pomôcť. Sedieť niekde, kde nemôžete pomôcť, nemá zmysel.

Mali ste počas tých dvoch rokov moment, kedy by ste radšej boli na misii na Haiti?

Veľmi veľakrát. V niektoré rána sa mi veľmi ťažko vstávalo a išlo do práce. Občas bolo jednoduchšie, keď bolo zemetrasenie na Haiti alebo občianska vojna v južnom Sudáne, kde po mne strieľali. Bolo to náročné, ale keď máte cieľ, tak niečo znesiete.

Stále si pamätám jeden moment. Išla som do onkologického ústavu a odtiaľ vychádzalo asi pätnásťročné dievča s otcom. V balíku niesli mamine šaty a plakali. Keď si poviete, že kvôli tomuto ste robili tie skríningy, tak z tej postele vstanete, idete a budete sa hádať a bojovať. Jasné, ľudia budú naďalej chorí a umierať, ale aj malou troškou to môžete zmeniť.