V indexe Zdravie za peniaze pre rok 2020 sa Slovensko v hodnotení 25 štátov ocitlo na 21. priečke. Na posledných miestach skončilo Švajčiarsko, Francúzsko či Litva. Nízke umiestnenie niektorých bohatých štátov je spôsobené tým, že s nadpriemernou kvalitou súvisia veľmi vysoké výdavky.
Analytik INESS hodnotí zrušenie doplatkov za lieky: Ostane menej zdrojov na katastrofické prípady
Na čelných priečkach sú Island, Taliansko, Španielsko, ale aj východoeurópske štáty Poľsko a Estónsko. Index nazvaný Zdravie za peniaze vytvoril Inštitút ekonomických a spoločenských analýz (INESS) s cieľom podporiť debatu o kvalitatívnych výsledkoch zdravotníctva.
Chýba diskusia o zdraví pacientov
Ako k výsledkom indexu pre tento rok uviedol analytik INESS Martin Vlachynský, na Slovensku v súčasnosti diskusia o zdravotníctve nechýba. Veľa sa diskutuje o prostriedkoch – počte nemocníc, lekárov, postelí, o peniazoch. O to menej sa však podľa neho diskutuje o cieľoch – zdraví pacientov.
Väčšina Slovákov si myslí, že zdravotníctvo je nedostatočne financované a nefunguje dobre
Hodnotenie podľa Vlachynského ukazuje, že pre efektívny systém je dôležité, aby zdravotnícke výdavky smerovali k jasnému cieľu, lepšiemu zdraviu obyvateľov. V slovenskej realite to znamená zlepšenie starostlivosti o chronických pacientov, zlepšenie prístupu marginalizovaných komunít k zdravotníckym službám, či zvýšenie kvality zdravotníckych fakúlt.
Priority ministerstva zdravotníctva
Ako v reakcii uviedla hovorkyňa rezortu zdravotníctva Zuzana Eliášová, ministerstvo systematicky pracuje na tom, aby sa stav slovenského zdravotníctva postupne zlepšoval. Medzi priority patria napríklad reforma ambulantnej starostlivosti a zjednodušenie procesu otvárania nových ambulancií v regiónoch.
Viac než dve tretiny chorôb má na svedomí výživa. Opakované infekcie fungujú ako telesný alarm
Vedenie ministerstva má tiež v pláne zreformovať nemocničnú sieť na základe regionálnej potreby. V pláne je aj reforma akútnej a urgentnej starostlivosti. Cieľom je aj vybudovanie nových nemocníc či reforma dlhodobej starostlivosti.
„Na ministerstve zdravotníctva pracujeme aj na reforme liekovej politiky, významne v budúcnosti pri transparentnom posudzovaní pomôže aj nezávislá HTA agentúra,“ doplnila Eliášová. Cieľom ministerstva je podľa jeho hovorkyne merať prínos každého vynaloženého eura.
Experti INESS porovnali 25 krajín
Analytici INESS spracovali v indexe 23 ukazovateľov zo svetových databáz a porovnali 25 rôznych krajín (európski členovia OECD), vrátane Slovenska.
V nominálnych výsledkoch najlepšie obstáli bohaté štáty ako Nórsko, Island, Švédsko, Dánsko či Holandsko. Keďže dobré výsledky veľmi bohatých krajín nie sú prekvapením, analytici preto absolútne výsledky prevážili výdavkami na zdravotníctvo, upravenými o mzdy.
Takto upravený index berie do úvahy bohatstvo jednotlivých krajín, ale aj rôzne výšky miezd, ktoré sú v zdravotníctve najvýraznejšou nákladovou položkou.
