BRATISLAVA 7. februára (WEBNOVINY) – Výbor NR SR pre médiá a kultúru vypočul 17 kandidátov na šéfa RTVS a na ďalšom postupe sa dohodne v utorok na obed. Pôvodne mal výbor dnes verejne vypočuť 19 kandidátov, dvaja – Ján Derďák a Jozef Zima však neprišli. Všetci kandidáti mali 10 minút na prezentáciu projektu, nasledujú otázky poslancov – členov mediálneho parlamentného výboru a po nich 10 minút na odpovede. Ako pre médiá povedal predseda Výboru Národnej rady SR pre kultúru a médiá Dušan Jarjabek (Smer-SD), „zajtra máme sedenie výboru medzi dvanástou a druhou, keď bude mať parlament pauzu, urobíme si krátky výbor, kde by sme sa na základe toho, čo sme tuná počuli, mali rozhodnúť čo ďalej, respektíve koaliční poslanci sa rozhodnú, čo ďalej.“ Jarjabek tým pripomenul, že opoziční poslanci zo Smeru nesúhlasia so zákonom o RTVS a voľbu vedenia RTVS považujú za spolitizovanú. Uznesenie výboru však Jarjabek podpíše, považuje to za technickú záležitosť.
Spôsob voľby šéfa RTVS je zatiaľ nejasný
Výbor by sa mal v utorok dohodnúť na tom, aký spôsob voľby šéfa RTVS navrhne plénu NR SR a tiež by mal predložiť Národnej rade SR návrh na voľbu generálneho riaditeľa. Na predloženie návrh má podľa zákona čas dva pracovné dni, teda do stredy. V návrhu výbor odporučí plénu kandidátov, ich počet je podľa Jarjabka otvorený. Predpokladá sa, že voľba by mala byť verejná a konať by sa mohla už v piatok 11. februára.
To, či sa poslanci Smeru zúčastnia na hlasovaní v pléne ešte podľa šéfa mediálneho výboru D. Jarjabka dohodnuté nie je. „My sa dohovoríme, uvidíme, ako bude prebiehať to hodnotenie zo strany koaličných partnerov. Viete veľmi dobre, že my máme voči tomuto zákonu veľké výhrady. Hovoríme o straníckej voľbe od začiatku do konca,“ dodal pre médiá Jarjabek.
Foto: SITA/Jozef Jakubčo
Foto: SITA/Jozef Jakubčo
Foto: SITA/Jozef Jakubčo
Foto: SITA/Jozef Jakubčo
Foto: SITA/Jozef Jakubčo
Členovia výboru po vypočutí 17 kandidátov majú svojich favoritov
Spomínajú sa už medializované mená – dočasná šéfka RTVS a bývalá generálna riaditeľka SRo Miloslava Zemková, generálny riaditeľ TASR Jaroslav Rezník, bývalý člen Rady pre vysielanie a retransmisiu Peter Abrahám, bývalý hovorca prezidenta a šéf Slovenského syndikátu novinárov Ján Füle, či odborník na reklamu Fedor Flašík. Šéf mediálneho výboru Jarjabek svojich favoritov nechcel konkretizovať, nebolo by to podľa neho korektné, sú však minimálne šiesti-siedmi. Mnohí podľa neho pripravili zaujímavé prezentácie. Ako však opätovne zdôraznil, „škoda, že už je rozhodnuté.“
Podľa Rezníka divákov nezaujímajú problémy STV, ale program
Vypočutie otvoril generálny riaditeľ TASR a bývalý riaditeľ Slovenského rozhlasu (SRo) Jaroslav Rezník prezentáciou svojho projektu rozvoja a riadenia RTVS pod názvom Budovanie silnej značky. Za najdôležitejšie považuje program. Ako povedal, divákov totiž nezaujímajú problémy, ktoré má STV, pritom Slovenskú televíziu pomenoval „fabrika, ktorá vyrába dlhy“. Mrzí ho aj stav v SRo, lebo ako si myslí, nevyrába všetko to, čo má. Bez pomoci štátu sa situácia verejnoprávnych médií podľa Rezníka nedá riešiť. Chce, aby sa RTVS stala kvalitnou inštitúciou, ktorá podporuje kvalitnú tvorbu, najmä umeleckých a ďalších žánrov.
Rozhlas a televízia majú byť rovnocennými partnermi v RTVS. Za základ považuje Rezník vyrovnané hospodárenie. Stabilné financovanie, ak sa zrušia koncesie, musí byť garantované ústavným zákonom, ktorý zaručí prísun peňazí zo štátneho rozpočtu. Pripomenul, že Európska vysielacia únia (EBU) považuje koncesie za základný spôsob verejnoprávnych médií. Nahradiť by ich mohol len systém, ktorý bude garantovať dostatok zdrojov. O financovaní by však chcel viesť diskusiu. Nanovo by riešil zmluvu so štátom, keďže RTVS je jednou inštitúciou a v súčasnosti je pre STV a SRo zmluva zvlášť. Od roku 2013 by RTVS mala byť bez klasickej reklamy, no mala byť mať napríklad teleshoping či sponzoring. Pripravil by efektívnejšiu organizačnú štruktúru, kde by bolo o 51 riadiacich pracovníkov menej a viac lepšie zaplatených tvorivých pracovníkov. Viac by sa venoval zamestnancom, zlepšeniu ich pozície. Verejnoprávne médiá by mali vzdelávať, informovať a zabávať, ale nebyť bulvárom. STV sa musí prispôsobiť tomu, na čo štát má, teda mala by mať len dva programy. Na jednotku by presunul časť programov z Dvojky a Dvojka by vysielala šport z Trojky. V rozhlase by napríklad chcel Rádio_FM posunúť viac do oblasti nových médií, práve cez nové médiá by chcel získať viac poslucháčov a divákov. Sídlo RTVS by sa mohlo riešiť viacerými spôsobmi, presťahovaním rozhlasu do STV alebo naopak, no najefektívnejšia by bola nová budova, lebo obe súčasné sídla sú neefektívne a nerekonštruovateľné, tvrdí Rezník, ktorý dodal, že nie je politická figúra. Ak by ho NR SR zvolila za šéfa RTVS sľubuje, že by opätovne nekandidoval.
Po Rezníkovi vystúpil Tibor Takáč, ktorý v projekte navrhol zrušenie RTVS, teda oboch verejnoprávnych médií – STV aj SRo. Podpredseda OKS Takáč v projekte, ktorý predstavilo Mediálne.sk uviedol, že verejnoprávne programy by mohli byť na objednávku štátu vyrobené u súkromných elektronických vysielateľov – televízií a rádií. Ako tretí v poradí sa mediálnemu výboru predstavuje Vladimír Buriánek, ktorý by po zrušení koncesií odporúčal financovanie RTVS ročne vo výške 0,8 percenta z príjmov zo štátneho rozpočtu. Burianek, ktorý bol v rokoch 1997-2010 člen vrcholového manažmentu a producent všetkých vlastných programov v spoločnosti Maya a externe spolupracuje s VŠMU, je za zrušenie Trojky a rovnako je aj za redukciu programov SRo na päť okruhov.
Zemková upozorňuje na riziká zlúčenia STV a SRo
Dôležitosť zvolenia kvalitného kandidáta na generálneho riaditeľa RTVS vyzdvihla v úvode prezentácie svojho projektu rozvoja a riadenia RTVS Miloslava Zemková. V poradí štvrtá z 19 kandidátov na šéfa RTVS predstavila poslancom Výboru NR SR pre kultúru a médiá svoje vízie, no upozornila, že projekt na päť rokov riadenia a rozvoja RTVS sa nedá odprezentovať za desať minút. Zdôraznila, že verejnoprávne médiá poskytujú ako jediné programy, ktorým sa iné médiá nevenujú – kvalitné spravodajstvo, publicistiku, či vysielanie pre deti. Spojenie SRo a STV do RTVS je podľa nej rizikom a ak ho budúci generálny riaditeľ RTVS nezvládne, môže to znamenať zánik verejnoprávnych médií. Spojenie stabilného rozhlasu so zadlženou televíziou nemôže byť podľa Zemkovej dlhodobo v prechodnom režime. V projekte však upozornila nielen na riziká ekonomické ale aj na riziká politické. Potrebná na naštartovanie spoločného fungovania je podľa nej podpora od štátu.
Poslanci koalície – Tomáš Galbavý a Magdaléna Vášáryová, obaja z SDKÚ-DS pri kladení otázok Zemkovej pochválili jej projekt. Zemková pritom zdôraznila, že ak by bola zvolená tak bude síce zvolená politikmi ale rozhodne nie je politický kandidát a politickým tlakom odolá. „Momentálne necítim žiadne politické tlaky a ak ich budem cítiť, tak o nich budem hovoriť,“ uviedla pre médiá po vypočutí. Počíta s tým, že ak by ju zvolili, tak RTVS bude mať vyrovnaný rozpočet už v roku 2012, ostatné kritériá ako výroba kvalitného programu budú potrebovať dlhšiu dobu, najmenej tri roky. Bez pomoci štátu sa RTVS úspešne nenaštartuje, nevznikne jeho prípadné spoločné sídlo. V projekte počíta so súčasným modelom financovania verejnoprávnych médií – z tzv. koncesií, reklamy a príspevkom od štátu (zmluva štátu s verejnoprávnymi médiami), keď sa systém financovania začne meniť, bude o tom diskutovať. Počíta s pozastavením Trojky. Nepredpokladá úbytok počtu okruhov – rádií v rozhlase, ak by sa aj niektoré podľa Zemkovej zrušili, nestačilo by to na pokrytie strát STV. No kvalitným spojení STV a SRo, zlúčením spoločných funkcií môže RTVS ušetriť už päť miliónov eur ročne, uviedla okrem iného Zemková pre médiá.
Súčasťou RTVS má podľa Flašíka aj TASR
Známy odborník na reklamu Fedor Flašík by po prípadnom zvolení za šéfa RTVS presadzoval spojenie Rozhlasu a televízie Slovenska (RTVS) s Tlačovou agentúrou SR (TASR). Je totiž za vybudovanie nového spoločného sídla RTVS – mediálneho centra na „zelenej lúke“ a jeho súčasťou by mala byť aj TASR, prezentoval pred Výborom NR SR pre kultúru a médiá počas dnešného vypočutia kandidátov na šéfa RTVS. Flašík, známy tiež ako autor predvolebných kampaní HZDS a Smeru a manžel europoslankyne za Smer-SD Flašíkovej-Beňovej, je za úplné zrušenie klasickej reklamy vo verejnoprávnych médiách. Považuje to tiež za jednu cestu k ich nezávislosti.
RTVS by sa podľa Fedora Flašíka mohla financovať buď výlučne z koncesií, ktoré ak ostanú, bude treba zvýšiť, alebo druhým spôsobom kombináciou koncesie – príspevok zo štátneho rozpočtu (zákonom určené percento z HDP). Tretím modelom je podľa Flašíka iba financovanie RTVS zo štátneho rozpočtu formou fixne určeného percenta z HDP navýšeného o mieru inflácie. RTVS nemôže byť finančne poddimenzovaná, devastuje to hodnoty v spoločnosti, čo sa odráža vo všetkých oblastiach verejného života, zdôraznil počas vypočutia Flašík. Reforma verejnoprávnych médií je podľa Flašíka nevyhnutná, treba vybudovať verejnoprávnu inštitúciu novej generácie. Naznačil, že plat si šéf RTVS zaslúži až vtedy, keď bude inštitúcia fungovať. Chcel by zrušiť Trojku STV, no akékoľvek redukcie programov záležia podľa Flašíka od postoja politikov, spôsobu financovania. Po tom, ako sa systém fungovania RTVS nastaví, nemali by do neho už politici zasahovať.
Verejnoprávny RTVS má platiť verejnosť, tvrdí Füle
Za generálneho riaditeľa Rozhlasu a televízie Slovensko (RTVS) sa hlási aj pedagóg, bývalý novinár a bývalý hovorca prezidenta Rudolfa Schustera Ján Füle. Füle chce vybudovať spoločné sídlo STV a SRo ako PPP projekt. Tvrdí, že RTVS by sa mal ďalej financovať z koncesií, aj z reklamy a zo zmluvy so štátom. Je proti zrušeniu koncesií, verejnoprávne médiá si totiž podľa neho má platiť verejnosť. Ministerstvo kultúry SR pritom chce, aby tento rok bol posledným rokom existencie koncesií a od budúceho roka ich plánuje nahradiť príspevkom zo štátneho rozpočtu. Füle je zástancom zrušenia STV3, no chcel by pripraviť nový spravodajsko-športový programový okruh a zachovať všetky rozhlasové okruhy.
„Ponúkam zmenu na moderné médium s prioritou aj na internet a rozširovanie programových služieb tak, aby si plnilo funkciu verejnoprávneho média,“ charakterizoval pre médiá svoj projekt rozvoja a riadenia RTVS na päť rokov Füle. Tvrdí, že situácia RTVS sa pre dlhy v STV nedá riešiť bez oddlženia štátom, najskôr však je potrebný veľmi presný finančný audit. Konsolidácia RTVS však bude behom na dlhé trate, avizoval Ján Füle. „Momentálne robia obdobný projekt v Írsku a tam to majú rozvrhnuté na 15 rokov, takže nie je to vôbec beh na krátke trate,“ konštatoval pre médiá Füle, ktorý za svojich pravdepodobných horúcich protikandidátov označil Jaroslava Rezníka, Miloslavu Zemkovú a Petra Abraháma.
RTVS má byť otvorená a dôveryhodná inštitúcia, chce Abrahám
Otvorenosťou charakterizoval svoj projekt rozvoja a riadenia Rozhlasu a televízie Slovensko (RTVS) ďalší z najčastejšie favorizovaných kandidátov na generálneho riaditeľa RTVS Peter Abrahám. Ako uviedol počas dnešného verejného vypočutia kandidátov na šéfa RTVS pred členmi Výboru NR SR pre kultúru a médiá, ide mu najmä o zvýšenie dôveryhodnosti RTVS. Napríklad by chcel zverejňovať všetky zmluvy RTVS na jej webstránke. „Celý projekt musí byť o dôveryhodnosti,“ povedal pre médiá Abrahám. RTVS by sa po jasných analýzach mala zbaviť všetkých neopodstatnených nákladov a aj ľudí.
Televízia by mala mať len Jednotku a Dvojku, tretí a ďalšie programy sú len otázkou peňazí, myslí si Abrahám. Šport by z Trojky podľa jeho typu zaradil na Jednotku aj na Dvojku. Ak by bol zvolený, nemenil by nič v rozhlase, nechal ho tak ako je „dnes nastavený.“ Za zásadnú otázku považuje sídlo RTVS, zdôrazňuje však, že nie je priateľom rýchlych ani jednoduchých riešení. „Mať takúto inštitúciu pod jednou strechou je ideál,“ doplnil pre médiá s tým, že RTVS sa bez oddlženia štátom svojich dlhov nezbaví. Je zástancom financovania zo štátneho rozpočtu. Ako vysvetlil pre médiá, „preto, lebo keď bude v zákone o štátnom rozpočte kapitola o RTVS a keď bude spoľahlivo dodržiavaná disciplína štátu posúvať peniaze, ktoré sú schválené zákonodarcami, tak potom viete projektovať celú výrobu na dlhé obdobie dopredu. To je absolútne dominantná podmienka. Keď tie peniaze nebudú chodiť z rôznych dôvodov, ale budú schválené v rozpočte RTVS, tak potom ako chcete riadiť?“ Peter Abrahám nechce hovoriť o plate budúceho šéfa RTVS, najskôr by šéf RTVS mal niečo urobiť. Myslí si dokonca, že jeho podriadení, ak si to svojou prácou zaslúžia, by mohli mať aj vyšší plat ako generálny riaditeľ. Nepovažuje za normálne, aby premiérka tohto štátu mala nižší plat ako riaditeľ RTVS.
Výbor od 9:30 do 16:00 vypočul Jaroslava Rezníka, Tibora Takáča, Vladimíra Buriánka, Miloslavu Zemkovú, Mariána Šinkoviča, Pavla Jacza, Václava Vetrecina, Fedora Flašíka, Vladimíra Semana, Dušana Davidova a Róberta Filippa. Po obedňajšej pauze ako prvá svoj projekt rozvoja a riadenia RTVS predstavila Margita Repková, po nej Ján Füle, Marián Ostatník, Peter Abrahám, Martin Gajdoš a ako posledný Peter Puškár. Puškár je jedným z troch kandidáti, ktorí neprišli na ranné žrebovanie poradia (Ján Derďák, Peter Puškár a Jozef Zima). Výbor rozhodol, že ak prídu, vypočuje ich na záver. Puškárom sa vypočutie skončilo, kandidát Derďák sa ospravedlnil pre chorobu a kandidát Zima informoval, že nepríde, lebo voľbu šéfa RTVS považuje za politickú. Kandidát Martin Gajdoš na záver svojej prezentácie odovzdal zástupcom výboru otvorený list. V liste sa parlamentu sťažuje na to, že mediálny výbor umožnil vypočutie kandidátov prihlásených po termíne, po 25. januári a zaradil do voľby i kandidátov na členov Rady RTVS, ktorí údajne nesplnili požiadavky uvedené vo výzve. List adresoval mediálnemu výboru NR SR, predsedovi NR SR Richardovi Sulíkovi a predsedovi Ústavnoprávneho výboru NR SR Radoslavovi Procházkovi a tiež médiám.
