Čítanie myšlienok je ešte aj v 21. storočí považované za nadprirodzenú super schopnosť podobne ako neviditeľnosť či cestovanie v čase. Na posledné dve spomenuté si možno ešte pár rokov počkáme, no superhrdinom, ktorý dokáže čítať myšlienky sa o chvíľu bude môcť stať každý z nás.
Vedci z USA vyvinuli metódy, ktoré umožňujú zachytiť mozgové signály a premeniť ich na súvislý text. Táto technológia má potenciál zmeniť komunikáciu, najmä pre ľudí, ktorí stratili schopnosť reči. Motivácia vedcov je práve uľahčiť život práve nemým a nepočujúcim ľuďom.
Vysoká miera presnosti
Jedným z významných prielomov v tejto oblasti je projekt MindSpeech, vyvinutý spoločnosťou MindPortal. Tento model umelej inteligencie dokáže neinvazívne dekódovať reč predstavovanú iba v mysli do súvislého textu.
Na monitorovanie mozgovej aktivity sa používa funkčná blízka infračervená spektroskopia (fNIRS), pričom účastníci si predstavujú vety na rôzne témy. Umelá inteligencia transformuje tieto signály na text, čo umožňuje generovanie viet s vysokou presnosťou.
Slovenská firma prináša robotickú revolúciu: Humanoidné roboty sa onedlho stanú našimi kolegami - ROZHOVOR
Tento nevídaný pokrok dosiahli vedci z Kalifornskej univerzity (UCSF) so svojou štúdiou publikovanou v časopise Nature Neuroscience. Na získanie výsledkov tím do štúdie zaregistroval štyroch účastníkov, ktorí mali elektródové implantáty umiestnené v mozgu na monitorovanie epileptických záchvatov.
Potom boli účastníci požiadaní, aby si v mysli hovorili 50 rôznych viet. Počas toho bola ich mozgová aktivita sledovaná monitorom. Algoritmy strojového učenia potom tieto údaje konvertovali na text s mierou chýb len okolo troch percent.
Ako dokázala AI premeniť myšlienky na vety?
Keď sa zozbierali údaje z mozgu účastníkov výskumu, tie sa vložili do systému umelej inteligencie, ktorý ich premenil na číselné kódy. Aby sa vedci uistili, že tieto čísla súvisia iba s rečou, systém porovnával predpokladané zvuky (z mozgových signálov) so skutočnými nahrávkami hlasu. Nakoniec, ďalšia časť systému preložila číselné kódy do slov, čím sa reč „prečítala“ z mozgu.
Systém nebol zo začiatku ani zďaleka dokonalý a najskôr produkoval nezmyselné vety. Napríklad veta „Tí hudobníci úžasne ladia“ bola dekódovaná ako „Špenát bol slávny spevák“ a „Zvitok drôtu ležal pri stene“ sa nezmyselne interpretoval ako „Bude nosiť žltú ľaliu“.
Ale keď systém porovnával každú sekvenciu slov s vetami, ktoré boli skutočne nahlas čítané, postupne sa zlepšoval tým, že zistil, ako reťazec čísel súvisí so slovami a ktoré slová majú tendenciu nasledovať za sebou. Čas, za ktorý sa systém naučil, ako sa konkrétnych 50 viet tvorí a vedel ich tak rozoznávať z mozgu, bol iba 40 minút.
„Ešte nie sme tak ďaleko, ale myslíme si, že by to mohol byť základ rečovej protézy,„ povedal v článku pre denník Guardian Dr. Joseph Makin z UCSF.
Spracovať dokáže 50 viet
Tím výskumníkov uviedol, že presnosť nového systému bola oveľa vyššia ako akékoľvek predchádzajúce prístupy, čo predstavuje obrovský pokrok vo vývoji technológie „čítania myšlienok“.
Aj keď sa presnosť líšila od osoby k osobe, u jedného účastníka potrebovali opravu v priemere len tri percentá každej vety – pre porovnanie, priemerná chybovosť profesionálnych ľudských prepisovačov je päť percent.
Vedci však zdôrazňujú, že na rozdiel od predchádzajúcich menej úspešných systémov spracováva tento algoritmus iba malý počet viet (50). Predpokladá sa, že s väčším objemom jazykového vstupu by chybovosť zatiaľ priamo úmerne rástla.
Aj Meta vyvíja algoritmus na čítanie myšlienok
Aj technologický gigant Meta sa zapojil do vývoja systémov na čítanie myšlienok. Ich výskumníci vytvorili systém s presnosťou až 80 percent, ktorý dokáže dekódovať mozgové signály a prevádzať ich na slová či jednoduché príkazy.
Tento systém využíva pokročilé modely umelej inteligencie na analýzu mozgových vĺn zaznamenaných pomocou EEG (elektroencefalografie) alebo fMRI (funkčnej magnetickej rezonancie).
Meta vidí v tejto technológii budúcnosť ovládania digitálnych zariadení bez potreby fyzického vstupu – používateľ by mohol napríklad písať správy alebo ovládať rozhranie iba pomocou myšlienok.
Budúcnosť technológie
V budúcnosti by technológia čítania myšlienok mohla nájsť uplatnenie v rôznych oblastiach, od medicíny až po zábavný priemysel. Pre ľudí s komunikačnými poruchami by mohla predstavovať tak kvalitný spôsob interakcie s okolím, že ich postihnutie už nebude prekážkou v každodennom živote.
Jediný otáznik visí nad silou tohto technologického výdobytku. Ak sa dnes algoritmus dokáže naučiť 50 viet a takmer bezchybne ich interpretovať z ľudskej mysle, pravdepodobne sa čoskoro naučí ďalších sto, tisíc a napokon bude vedieť prečítať všetko, čo máme na mysli. To znamená, že svoje súkromie si budeme musieť strážiť pred technológiami o to viac, než doteraz.
Nezabúdajme, napriek všetkým vychytávkam sveta našťastie stále žijeme v demokratickej Európe a je len na našej slobodnej vôli, čo dovolíme a čo pre seba odsúhlasíme – či už na internete, alebo v reálnom svete.
