Na Slovensku ako keby sme sa riadili heslom „žiť v malom, myslieť v malom a umrieť v malom“. Našťastie to neplatí pre náš IT sektor, ktorý na to, z akého trhu pochádza, generuje nielen úctyhodné čísla, ale aj rešpekt medzi globálnou konkurenciou.
Škoda len, že sme ešte na Slovensku nemali vládu, ktorá by prišla na to, ako narábať s takýmto kapitálom.
Slovenské success-stories
Bežný Slovák zrejme netuší, že okrem spoločnosti ESET na Slovensku máme aj Sygic, Asseco, Softec, Unicorn, Aliter, Pixel Federation či Soitron. Spoločnosti, ktoré generujú tržby v desiatkach miliónov eur a poskytujú trhu unikátne IT produkty od navigácie, cez originálne softvérové a projektové riešenia až po kybernetickú bezpečnosť.
Vo svetovom rebríčku Fintech Power 50 sa umiestnila aj firma zo Slovenska
A naopak, bežný používateľ antivírusu Nod32, navigácie Sygic, či hier Pixel Federation vo svete málokedy čo i len tuší, že tieto produkty pochádzajú od slovenských spoločností.
To je však problém povedomia o značke Slovenska, kde sa ekonomickou diplomaciou a zahraničným imidžom krajiny zaoberajú dve ministerstvá a minimálne dve vládne agentúry. Pričom ekonomická diplomacia bojuje o holé prežitie už niekoľko rokov a kompetencie si medzi sebou ministerstvá pohadzujú ako horúci zemiak.Stačí sa len pozrieť do Čiech, kde ekonomická diplomacia a znalosť značky krajiny dosahujú vysokú úroveň. Veď už len pri vyslovení názvu krajiny sa človeku tisne na jazyk „pivo“ a „Karlovy Vary“ a to nie je dielo náhody, ale dlhodobo presadzovanej komunikačnej stratégie a premysleného budovania značky Česka.
Tak prečo by to u nás nemohli byť technológie a Vysoké Tatry? Nehovoriac o tom, že pri sile nášho IT sektora Slovensko mohlo už dávno patriť medzi mocnosti v kyberbezpečnosti po vzore Estónska, ktoré pod náporom kyber útokov na štátnu infraštruktúru začalo tejto téme venovať veľkú mieru pozornosti.
Stačilo by viac, respektíve akejkoľvek, podpory vzdelávania a pomoci pri rozvoji podnikania v kyber bezpečnosti.
Kľúč k úspechu
Kľúčom k úspechu v technologickom sektore sú najmä naše univerzity a udržanie si vysokej úrovne v technických odboroch, na rozdiel od humanitných vied, ktoré sa stali liahňou pre administratívne aparáty zahraničných PZI, štátnu správu alebo v lepšom prípade pre orgány EÚ.
Slovenská technická univerzita pracuje na projekte autonómnych dronov, majú pomôcť v krízach
Kvalita vysokého školstva je ale determinovaná aj úrovňou vzdelania študentov, ktorá sa dlhodobo prepadáva a dnes patria žiaci našich základných a stredných škôl na chvost Európy.
Tento trend je alarmujúci a pokiaľ nepríde k radikálnym zmenám v našom vzdelávacom systéme poznačenom chaotickými reformami, tak sa o pár rokov môže stať, že z intelektuálneho potenciálu krajiny ostane už len relatívne lacná výrobná hodnota, ktorá je však stále vyššia ako v Rumunsku, Bulharsku či Srbsku.
Budovanie značky
Popri vzdelaní a podpore podnikania je budovanie značky Slovenska základ. Marketing úspešných slovenských firiem im môže pomôcť pri predaji produktov v zahraničí a naopak pri prezentácii imidžu Slovenska nielen ako európskeho Detroitu, ale ako technologického giganta, ktorý sa vo svete môže popýšiť nemalými úspechmi svojich podnikateľov.
Škoda, že na Slovensku akoby sme sa riadili heslom, „malí sme, malými aj ostaneme a hlavne len, aby sme nevyzerali, že sme veľkí, lebo by nás za veľkých aj mali“ a s veľkosťou prichádza aj zodpovednosť. A tú predsa u nás nikto nechce.
Autor je hlavným analytikom Rady slovenských exportérov.
