Konopa siata v sebe skrýva obrovský potenciál, ktorý poznali už naši predkovia. Tak prečo ho znovu neobjaviť? Okrem všestranného využitia v medicíne, kuchyni či v kozmetike sa z nej dá získať ekologický stavebný materiál a dokonca môže byť tiež náhradou umelej hmoty či mať mnoho ďalších prekvapivých využití, ktoré môžu pomôcť nielen nám, ale i našej planéte.
To, že je konopa siata všestranne využiteľná rastlina, poznali už naše prastaré mamy a otcovia. Dokonca už starí Babylončania a Číňania z nej dokázali zužitkovať takmer všetko. Táto rastlina sa často spája iba s obsahom tetrahydrokanabinolu (THC), látky, ktorá má psychoaktívne vlastnosti, no skrýva sa v nej omnoho viac. Okrem iných kanabinoidov je zdrojom CBD (Cannabidiolu), ktorý je najviac zastúpený v kvetoch a listoch a ďalších zdravých rastlinných látok ako terpény, flavonoidy alebo polyfenoly.
Benefity z využitia
Konopa siata je naozaj pozoruhodná rastlina, ktorá sa dá použiť takmer všade. Najviac rozšírené je jej využitie ako potraviny v kuchyni, najmä jej semien, ktoré sú bohaté na zdravé mastné kyseliny, proteíny a vitamíny.
V kozmetike nájdeme konopu v podobe mastí, gélov, šampónov, atď. Tam sú jej najväčšími benefitmi antioxidačné a zvláčňujúce účinky či liečba atopickej dermatitídy.
Poďme sa teraz pozrieť na jej všestranné vyžitie v ďalších smeroch.
Ekologický stavebný materiál, ktorý pomáha znížiť emisie
Stavebný materiál z technickej konopy má výborné izolačné vlastnosti. Navyše viaže na seba uhlík. Medzi takýto materiál radíme konopný betón (kompozit z konopy a vápna, materiál vhodný na murovanie alebo izoláciu), konopnú vlnu a drevovláknitú izoláciu.
Výroba tony ocele emituje 1,46 ton CO2. Pri výrobe železobetónu sa emituje ďalších 198 kg CO2. Naopak meter štvorcový dreva zarámovaného s konopným betónom (s hmotnosťou 120kg), naviaže 35,5 kg atmosférického CO2 počas života budovy.
Konopný betón je nehorľavý, odoláva plesniam a baktériám, prirodzene reguluje vlhkosť a má výnimočné tepelné a akustické vlastnosti.
Na univerzite v Bath vo Veľkej Británii postavili trojposchodovú budovu s plášťom z konopného betónu. Tento materiál sa ukázal ako veľmi efektívny. Budova totiž rok nekúrila, nechladila a tiež nemala zapnutú ani kontrolu vlhkosti a napriek tomu v nej namerali stabilnejšie podmienky ako v ostatných tradičných budovách. Zároveň sa tým ušetrili náklady na prevádzku budovy a znížili sa emisie. Takisto i v Paríži už bola dokončená osemposchodová budova z konopného betónu a stavajú sa ďalšie.
Náhrada umelej hmoty podporujúca udržateľnosť
Viaceré veľké európske automobilky používajú konopné vlákna v interiéroch svojich áut. Konopa je ľahká a trvácna. Prvý pokus použiť konopu v aute urobil už Henry Ford, ktorý prišiel s myšlienkou auta s konštrukciou z konopy a poháňaným biopalivom taktiež z konopy. Použitím ľahkých biomateriálov sa zníži emisia CO2 a zvýši dojazd vozidla. Zázračné vlastnosti konopy sú využité aj v Porche 718 Cayman GT4 Clubsport, ktoré má dvere zo zmesi ľanu a konopy. Taktiež Renew Sports Cars uviedli na trh na mieru vyrobené autá kompletne z konopy. Francúzska národná železničná spoločnosť SNCF v projekte z roku 2020 oslovila konopný sektor ohľadom možnosti použitia konopného vlákna v častiach vlakov.
Konopa je jedna z rastlinných surovín, ktoré sa môžu použiť pri výrobe rozložiteľných obalových materiálov, čo pomôže pri znižovaní plastového odpadu. V roku 2018 bolo z nového plastu uvedeného na trhu EÚ 40 percent obalového materiálu.
Náhrada dreva pri výrobe papiera
Zrelé konopné steblo má 60-70 percent celulózy. Drevo obsahuje 40 percent. Konopnému steblu trvá 5 mesiacov dozrieť, drevu to trvá roky. Preto priemyselné pestovanie konopy vynesie na hektár štyrikrát viac buničiny ako výsadba stromov. Papier z konopy sa dá recyklovať 7 až 8 krát, kým papier z dreva 3 až 5. Konopný papier nepotrebuje toxické chemikálie na bielenie.
Textília, ktorá šetrí vodu
V roku 2005 Štokholmský Environmentálny Inštitút uskutočnil štúdiu, v ktorej skúmal ekologickú stopu pri pestovaní konopy, bavlny a výrobe polyesteru. Najhoršie dopadol polyester, celkovo najlepšie dopadlo pestovanie konopy, ktorá potrebuje o 75 percent menej vody. Vo Veľkej Británii dokonca stačí dažďová voda. Pri rovnakej ploche sa dá dosiahnuť trikrát viac vlákna z konopy ako z bavlny.
Energia z konopy
Z energetického hľadiska je konopa zaujímavá pre biomasu. Rastie rýchlo a viaže veľa uhlíka, ktorý sa dá premeniť na energiu.
Konopa je mnohoúčelová rastlina, ktorá môže slúžiť ako zdroj:
- Výživy a zdraviu prospešných potravín
- Kozmetiky, textílií, papiera
- Stavebný a izolačný materiál v stavebníctve
- Rozložiteľný a recyklovateľný biomateriál, ako náhrada plastov
- Biomasa ako zdroj energie
Ale nejde len o využitie. Aj samotné pestovanie prináša ďalšie benefity!
Benefity z pestovania
Pestovanie konopy vyžaduje minimum vstupov a má pozitívny vplyv na pôdu a biodiverzitu. Celá sa využije alebo ďalej spracuje. Neprodukuje tak žiaden odpad!
Ak by sa použila ako náhrada za ostatné uhlíkové suroviny, umožnila by nám zachytiť a uskladniť významné množstvo CO2. Má vysokú mieru tvorby biomasy – vie uložiť CO2 aj v stonke aj v koreni. Rastie rýchlo, 4 až 5 mesiacov. Dorastá do piatich metrov a jej korene siahajú do troch metrov hlboko.
Na každú tonu priemyselnej konopy pripadá 0.445 ton uhlíka absorbovaného z atmosféry. Ak 12 ton uhlíka sa rovná 44 tonám CO2, potom na tonu konopy pripadá 1,6 tony CO2. Ploche s výnosnosťou 5,5 až 8 ton/ hektár to znamená 9 až 13 ton absorbovaného CO2 na hektár. Konopa je uhlíkovo negatívna surovina!
Pridaná hodnota priemyselnej konopy je v jej možnostiach využitia a rôznorodosti produktov pri dosahovaní pozitívnych environmentálnych dopadoch zo samotného pestovania.
Európska Únia má za cieľ oddeliť ekonomický rast od využívania prírodných zdrojov a dosiahnuť 0 emisií do roku 2050. Pomôže konopa? Veľké príbehy píše neustále.
Tento článok nie je autorským obsahom SITA.sk. Bol dodaný klientom, uverejnený ako platený PR článok.
