BRATISLAVA 1. augusta (WebNoviny.sk) – Projekt To dá rozum, ktorého cieľom je pripraviť ucelenú zmenu vzdelávania na Slovensku, sa v jednom zo svojich prieskumov zameral na dôvody, prečo slovenskí vedci a vysokoškolskí učitelia zostávajú v zahraničí. Z prieskumu vyplynulo, že vedci ani učitelia neodchádzali do zahraničia s úmyslom ostať tam.
Vyššia úroveň aj platy
Pri odchode takto uvažovalo necelých 19 percent z nich, v súčasnosti sa z nich nechce na Slovensko vrátiť 43 percent. Členovia projektu To dá rozum o tom informovali na stredajšej tlačovej besede a povedali, že najčastejším dôvodom, prečo sa respondenti rozhodli ostať v zahraničí, bola vedecká a umelecká činnosť na vyššej úrovni, vyššie platové ohodnotenie, dostatok peňazí na vedeckú a umeleckú činnosť, či možnosť pracovať s kvalitnými vedcami a umelcami.
Zamestnávatelia žiadajú reformu vzdelávania, Slovensko môže prísť o najlepších absolventov
Ako najdôležitejšia príčina pre odchod najmladšej generácie vo veku od 24 do 35 rokov, sa ukázalo netransparentné rozdeľovanie grantov na Slovensku. Z hľadiska generačných rozdielov je tiež zaujímavé, že generácia nad 36 rokov išla do zahraničia častejšie až na doktorát.
Tí, čo majú nad 40 rokov, sú dnes najmä v USA, Veľkej Británii, Rakúsku a Nemecku. Prieskum ukázal, že štúdium na vysokých školách v zahraničí je pre respondentov stále viac vstupnou bránou pre budúce pôsobenie ako vedca alebo vysokoškolského učiteľa v zahraničí.
Dôvody prečo sa nevrátiť
Na Slovensku funguje od roku 2015 Podporná schéma na návrat odborníkov zo zahraničia, ktorej cieľom je prilákať vedcov a vysokoškolských učiteľov. „Táto schéma nie je veľmi úspešná. Za tri roky svojej existencie prilákala na slovenské vysoké školy len 14 odborníkov. Zároveň z pohľadu našich respondentov nie je dôvodom pre návrat,“ povedala riaditeľka To dá rozum Renáta Hall.
Schéma je podľa respondentov problematická najmä preto, že nerieši systémové problémy ako je financovanie výskumných a umeleckých grantov, dostatočné platové ohodnotenie po skončení finančnej podpory zo schémy, ale ani absenciu kvalitných vedeckých tímov.
„V prieskume sme sa bližšie pozreli aj na to, čo sú pre našich respondentov najväčšie bariéry návratu a za akých okolností by sa na Slovensko vrátili. Medzi bariéry pre návrat na Slovensko podľa respondentov patria okrem nedostatočného odmeňovania aj zle manažované pracoviská, nedostatok kvalitných spolupracovníkov či nedostatok záujmu o prácu našich respondentov a jej ocenenie,“ vysvetlil analytik To dá rozum pre vysoké školstvo Stanislav Lukáč.
Petíciu Stojím za SAV podpísali stovky ľudí, signatári kritizujú „macošské“ správanie ministerstva
Dotazník, z ktorého sú dáta použité, bol vytvorený na základe kvalitatívnych rozhovorov s vedcami a vysokoškolskými učiteľmi, ktorí pôsobia alebo pôsobili v zahraničí. Rozhovory realizovali v júni a júli 2017. Zber kvantitatívnych dát prostredníctvom dotazníkov bol v máji a júni tohto roka.
Na dotazníkovom prieskume sa zúčastnilo 197 respondentov vo veku od 24 do 66 rokov, z nich bol 64 percent mužov a 36 percent žien. Respondenti pôsobia v 20 krajinách, najviac v Česku, USA, Veľkej Británii, Nemecku, Rakúsku, Holandsku, Švajčiarsku, Fínsku a Švédsku.
