Učitelia mali kedysi status váženej osoby, dnes ich povolanie pripomína skôr charitatívnych pracovníkov. Ich práca však môže dieťaťu ovplyvniť celý život. O hodnote učiteľa a jeho úlohe v živote dieťaťa sme sa porozprávali s programovým manažérom Komenského inštitútu Radoslavom Pláničkom.
DO AKEJ MIERY JE UČITEĽ V ŽIVOTE DIEŤAŤA DÔLEŽITÝ?
V pozitívnom aj v negatívnom smere, učiteľ je veľmi výrazná osobnosť v živote každého človeka. S učiteľom deti v určitom období dokonca trávia viac času ako s rodičmi.
Učiteľ môže podporiť alebo pochovať záujem detí o určitý predmet, môže dieťa nasmerovať ku konkrétnemu povolaniu, môže motivovať alebo demotivovať k vzdelávaniu všeobecne, môže byť dôverníkom a podať pomocnú ruku, ale aj strašiakom, ktorého sa všetci boja.
Taktiež by mal ísť príkladom pre deti, pretože učenie príkladom je najsilnejšie. Z vlastnej skúsenosti mám odpozorované, že pre žiakov je najdôležitejšie, že vidia, čo robím ja, ako komunikujem s kolegyňou, čo robím, keď ideme na výlet a podobne. Deti nie je ťažké presvedčiť, keď majú vzor. A keď učiteľ žije, to čo rozpráva, odovzdá najsilnejšiu stopu a tou by nemali byť len vedomosti.
JE DOSŤ UČITEĽOV, KTORÍ VNÍMAJÚ SVOJU PRÁCU AKO POSLANIE?
Nechcem hovoriť konkrétne čísla, lebo sa to nedá odhadnúť. Ale učiteľov by sme vedeli rozdeliť do skupín: v prvej skupine sú nadšenci, ktorí buď začínajú alebo sú v školstve dlhé roky, učia zaujímavo, pracujú na sebe a žijú tým čo robia aj napriek tomu, aké tam sú podmienky, druhá skupina učiteľov sa nechá strhnúť, keď majú na škole silného lídra alebo inšpiratívnych kolegov, a v tretej skupine sú učitelia, ktorí by v školstve vôbec nemali byť – namiesto učenia a motivácie detí, robia presný opak, dokážu vybudovať v deťoch niekedy až doživotný odpor k niektorým témam.
No a žiaľ, tí kvalitní určite nie sú vo väčšine.
ČÍM TO JE, ŽE STATUS UČITEĽOV TAK KLESOL?
Ešte sto rokov dozadu bol učiteľ spolu s právnikom či farárom v obci naozaj vážená osobnosť. Tým, že sa školstvo zväčšilo a máme dnes desaťtisíce učiteľov, stala sa z toho masová záležitosť a my máme problém nájsť také množstvo kvalitných učiteľov a to z viacerých dôvodov. A v nemálo oblastiach tiež naše školstvo zaspalo dobu.
Snahou je vzdelávať mladú generáciu, ale výsledky viacerých štúdií ukazujú, že sa to veľmi nedarí. Naše vzdelávanie je stále v nemalej miere založené prevažne na odovzdávaní informácií, čo bolo potrebné možno pred sto rokmi. Tým, že sú vyučovacie postupy pre žiakov nezaujímavé a častokrát odtrhnuté od ich reálneho života, prirodzene sa stráca aj rešpekt voči učiteľovi, ktorý týmto spôsobom pracuje.
V nadväznosti na to, nám pribúda málo kvalitných nových učiteľov, pretože okrem nízkeho spoločenského statusu, majú aj nízke ohodnotenie a veľká časť z tých, ktorí išli študovať pedagogiku, sa v živote nestane učiteľmi. Niektorí si to vyskúšajú na rok – dva, zistia, aké sú podmienky a odídu preč do inej sféry.
Problém sa začína už na vysokých školách. Keby som to mal paušalizovať, učitelia odchádzajú s minimom praxe, dokonca nepoznajú niektoré vyučovacie prístupy, ktoré by dnes už mali byť štandardom. Aj vzdelávanie samotných učiteľov je často založené na memorovaní definícii, ovládajú veci teoreticky, ale v reálnej škole sa v začiatkoch trápia.
ČO BY UČITEĽOM POMOHLO OKREM VYŠŠÍCH PLATOV?
V prvom rade by učiteľ nemal byť ako samostatný ostrov. V súčasnosti na školách medzi učiteľmi veľmi nefunguje reálna spolupráca, čo nám hovoria naši účastníci Komenského inštitútu. Častokrát sú zborovne niečo ako bojisko so zákopmi. Aj to je jeden z dôvodom prečo kvalitní učitelia zo škôl alebo úplne zo školstva odchádzajú.
Pomôcť môže aj riaditeľ, ktorý je líder a dokáže pracovať s tímom, niekam ho viesť, oceniť dobrých a pomáhať tým slabším.
Učiteľ by mal mať pre svoju prácu podporu – napríklad mentora, na ktorého sa môže obrátiť, keď potrebuje.
Potrebné je aj neustále kvalitné vzdelávanie a metodická podpora, ktorú by v ideálnom svete mali plniť metodicko-pedagogické centrá alebo funkčné vzdelávanie pre riaditeľov. Skúseností učiteľov sú však často rozpačité a túto úlohu suplujú mnohé projekty mimovládnych organizácii.
Ďalej by učiteľom pomohla možnosť absolvovať raz za čas sabatical, ktorý je u nás ešte neznámy pojem (sabatical – keď človek na mesiac alebo viac odíde zo zamestnania, aby si „vyvetral hlavu“, zväčša sa ľudia v tom čase venujú dobrovoľníctvu, napríklad aj v tretích krajinách. Nejde o výpoveď z práce, ale je to skôr dlhšia aktívna dovolenka, ktorá má zabrániť vyhoreniu, aby si firma udržala kvalitných zamestnancov, ktorí by časom možno dali výpoveď).
A v neposlednom rade pomôže je dôležitá aj obyčajná ľudská vďaka a ocenenie zo strany samotných žiakov a ich rodičov.
AKO UČITEĽOM POMÁHA KOMENSKÉHO INŠTITÚT?
Komenského inštitút vznikol pred štyrmi rokmi s cieľom podporovať na celom Slovensku nielen pedagogických lídrov ale aj učiteľov, ktorí majú potenciál rozvíjať sa a chcú sa zlepšovať v tom čo robia.
Poskytujeme im podporu a vzdelávame ich v oblastiach, ktoré v školstve nie sú úplne štandardné, či už je to riešenie konfliktov, rešpektujúca komunikácia, moderná didaktika, kritické myslenie, ako pracovať s mocou a nemalý čas venujeme aj tomu, aby učitelia poznali samých seba a pracovali aj na svojom osobnom rozvoji.
Učitelia majú počas roka k dispozícii mentora (absolventa predchádzajúcich ročníkov, ktorý si prešiel celým procesom), ktorý ich sprevádza pri realizácii ich projektu, ktorým sa snažia niečo zmeniť. Napríklad, v prípade riaditeľov sú to aktivity, ktoré menia manažment školy. Väčšina učiteľov sa prihlasuje preto, že chcú lepšie učiť a byť súčasťou inšpiratívnej komunity.
Komenského inštitút tiež minulý rok spustil cenu Učiteľ Slovenska, ktorá je súčasťou Global Teachers Prize, a cieľom je zmeniť pohľad na učiteľa a jeho dôležitosť v spoločnosti. Snažíme sa to robiť cez konkrétne príklady učiteľov, ktorí k svojej profesii pristupujú ako k poslaniu a robia to inak.