Tohtoročné Testovanie 9 bolo podľa školských inšpektorov pokojnejšie a objektívnejšie než v uplynulých rokoch. Ako Štátna školská inšpekcia (ŠŠI) uviedla, na 96 percentách navštívených škôl nezaznamenali narušenia priebehu testovania ani neoprávnené zasahovanie do práce žiakov.
„Vnímame to ako signál, že školy venujú čoraz väčšiu pozornosť férovému priebehu testovania a dôsledne sa pripravujú na jeho organizačné zabezpečenie. Znižovanie výskytu podozrení z pomoci žiakom či rušivého správania je jednoznačne krokom vpred,“ uviedla hlavná školská inšpektorka Alžbeta Štofková Dianovská.
Pozitívna zmena komunikácie so žiakmi
Školskí inšpektori pri tohtoročnom Testovaní 9 pozorovali 45 základných škôl a 10 gymnázií v prvom ročníku s päťročným vzdelávacím programom a vo štvrtom ročníku s osemročným vzdelávacím programom.
„Pokyny NIVaM, ktoré zabezpečujú zásady rovnakého zaobchádzania pre všetkých zúčastnených žiakov a zabraňujú získaniu neoprávnených výhod počas externého testovania, boli riaditeľmi škôl, školskými koordinátormi a administrátormi v kontrolovaných subjektoch dodržané. Nedostatky zaznamenané v štyroch základných školách a v dvoch gymnáziách súviseli s menej dôsledným prístupom pedagogických zamestnancov, ktorí počas testovania plnili úlohy školského koordinátora, administrátora či externého dozoru,“ uvádza ŠŠI.
Strach, stres a slzy. Ako zvládnu deti koniec školského roka? Môže pomôcť nové hodnotenie?
Pozitívne hodní aj zmenu komunikácie so žiakmi, ktorým na viacerých školách dôsledne vysvetlili význam testovania a čo sa ním overuje. Školskí inšpektori konštatujú, že tak klesá tlak na výkon, a zvyšuje sa dôvera v hodnotenie vedomostí.
ŠŠI okrem iného sledovala, koľko percent žiakov vypracovalo testy pred uplynutím stanoveného časového rámca, a to o 15 minút a viac. „Kratší čas na vypracovanie testu z matematiky potrebovalo približne 13 % žiakov ZŠ a 17,5 % žiakov gymnázií. Výraznejšie rozdiely týkajúce sa času potrebného na vypracovanie testu preukazovali žiaci v ostatných testovaných predmetoch,“ uvádzajú školskí inšpektori. Doplnili, že daný trend sa v posledných dvoch rokoch opakuje.
Kontrolovali aj externú časť maturít
Školská inšpekcia kontrolovala aj realizáciu externej časti maturitnej skúšky. Písomné maturity monitorovala na 32 gymnáziách a 54 stredných odborných školách (SOŠ). Výraznejšie nedostatky zistila najmä na SOŠ. „V porovnaní s gymnáziami sa na SOŠ vyskytovalo viac prípadov nesprávneho alebo neúplného dodržiavania predpísaných pravidiel. Závažnejšie nedostatky boli zistené v 8,1 percenta sledovaných SOŠ, zatiaľ čo v gymnáziách len v 1,9 percenta,“ uvádza ŠŠI.
Častým problémom bolo nedostatočné poučenie dozoru, meškanie so začiatkom testovania, narušenie skúšky nevhodným vstupom do triedy či nedoložená dokumentácia o priebehu. „Zistenia z kontroly jednotlivých predmetov v školách a v kontrolovaných skupinách poukazujú na viaceré nedostatky týkajúce sa nielen činnosti školských koordinátorov a administrátorov, ale aj predsedov školských alebo predmetových maturitných komisií,“ uviedla inšpekcia.
Asociácia súkromných škôl a školských zariadení dôrazne odmieta zmeny zákonov navrhované ministerstvom školstva
Doplnila, že zistila aj nedostatky v podobe nedodržania minimálneho počtu žiakov v skupine s cieľom vytvoriť čo najmenší počet skupín, neurčenia náhradného administrátora či neprideľovanie administrátorov do skupín náhodným výberom.
Písomné maturity podľa školských inšpektorov negatívne ovplyvnilo aj nekorektné a neúplné zadávaním pokynov žiakom týkajúcich sa samotnej práce s testami a ukončovania testovania, taktiež neposkytnutie času na to, aby sa žiaci oboznámili s testom či nedodržanie požiadavky na vypnutie a odloženie mobilných telefónov či iných zariadení s možnosťou pripojenia na internet, ako aj tašiek na určené miesto.
Pribudlo škôl s nedostatkami
ŠŠI negatívne hodnotí aj zadávanie doplňujúcich pokynov v priebehu testovania či nezabezpečenie dozoru v triedach počas zverejňovania zadaní. „V aktuálnom školskom roku sa vyskytlo aj nesprávne ohodnotenie úloh s krátkou odpoveďou v súlade so zverejneným kľúčom a pokynmi na hodnotenie úloh s krátkou odpoveďou (ÚKO),“ podotkla ŠŠI s tým, že sa tak stalo napriek tomu, že odpoveďové hárky hodnotili aj dvaja pomocní hodnotitelia a následne ich skontrolovali predsedovia predmetových maturitných komisií ako hodnotitelia.
ŠŠI konštatuje, že v porovnaní s vlaňajškom narástol počet škôl, ktoré vykázali nedostatky. V prípade gymnázií išlo o 18,8 percenta škôl, u SOŠ to bolo 25,9 percenta škôl. „Kým v gymnáziách v porovnaní so školským rokom 2023/2024 narástol počet škôl, v ktorých sa externá časť maturitných skúšok konala neobjektívne o 12,1 percenta škôl, pri SOŠ to bolo o 15,5 percenta škôl. Znova sa ukázalo, že vo väčšine subjektov boli nedostatky kumulované, pričom zväčša išlo o stredné odborné školy najmä v Prešovskom kraji,“ uvádzajú školskí inšpektori.
Kritické myslenie je pre mladých v súčasnej dobe kľúčovou kompetenciou, myslí si učiteľka roka
Nárast počtu škôl, kde boli zistené nedostatky, môže byť podľa nich spôsobený viacerými faktormi, napríklad aj neefektívnou implementáciou nadobudnutých poznatkov zo školení predsedov maturitných komisií. ŠŠI ale dodala, že zatiaľ nemožno hovoriť o negatívnom trende, a to vzhľadom na počet porovnávaných období, teda dva školské roky aj vyššiu identifikáciu porušení zistenú cielenejšou kontrolou.
„Maturita je rovnocenný výstup zo stredoškolského vzdelávania bez ohľadu na to, či ju žiak absolvuje na gymnáziu alebo na odbornom učilišti. Preto je nevyhnutné, aby pravidlá platili rovnako pre všetkých a ich dodržiavanie bolo dôsledné,“ prízvukovala Štofková Dianovská. „Školy potrebujú nielen jasné inštrukcie, ale aj primeranú podporu v tom, ako ich zavádzať do praxe,“ uzavrela.
