Anna, žiješ na Slovensku už tretí rok. Čo ťa najviac zaujalo na Slovensku ? Vnímaš veľké generačné a rodové rozdiely?
To čo sa ma najviac fascinuje na Slovensku sú mladí ľudia. Slovensko je krajina, ktorá vzrastá a otvára sa, všetka sila a chuť, ktorú majú v sebe mladí ľudia, je úžasná. Obdivujem aj to, že ste veľmi hrdí na svoju krajinu. Odpozorovala som, že staršia generácia ešte nepresunula svoje zmýšľanie do „ nového „ režimu a mladšia generácia už dokáže myslieť viac otvorene. Vďaka tomuto fenoménu možno občas vznikajú nezhody, ale aj starí Gréci kritizovali mladších, v otázkach rešpektu a hraníc a táto kritika bola vždy záležitosťou, ktorá posúvala životnú úroveň danej civilizácie na vyšší stupeň. Zaujímavé pre mňa bolo vidieť ako sa dievčatá už v mladom veku o seba starajú. Vnímam to ako niečo pozitívne, ale nepáči sa mi, že sa s niektorými dievčatami zaobchádza ako s trofejami- úlovkami muža. Make-up, vždy upravené vlasy a moderné oblečenie u mojich študentiek, keď som začala učiť, bolo pre mňa niečo veľmi prekvapivé. Postupne som nabehla na tento ženský spôsob obliekania sa, ale v Španielsku by som do školy asi v sukni nešla (smiech).
Aké rozdielne návyky si odpozorovala, keď si sa presťahovala na Slovensko? Sú tu vzťahy medi ľuďmi odlišné ako u vás? Je niečo za čím ti je veľmi smutno?
Rešpekt a úcta prejavovaná voči starším ľuďom bol aspekt, ktorý mi udrel do očí hneď ako som prišla. V každej vyspelej spoločnosti by sa mali počúvať rady starších a skúsenejších, ktorí už niečo prežili. Toto sa mi na Slovensku páči. Taktiež vzťah profesor- žiak je tu oveľa bližší ako v Španielsku. Aj keď za svoj domov momentálne považujem Slovensko, to čo mi trochu chýba je ľudský dotyk, my Španieli sa veľa objímame a bozkávame (smiech).
Svetom cestuješ rada a často, aký cestovateľský vzťah si si vytvorila so Slovenskom? Bolo ťažké zvyknúť si na stravu, ktorá je pravdepodobne odlišná?
Z cestovateľského hľadiska ma Slovesko očarilo svojimi nedotknutými tradičnými dedinkami a dodržiavaním zvykov. Jedlo je diametrálne odlišné od nášho. Španielský pikantný spôsob stravovania sa v neskorých večerných hodinách je bohatší nielen na zeleninu, ale aj ryby. Aj keď strava tu mi veľmi chutí, chýba mi zelenina, ktorú Slováci konzumujú vo veľmi malých množstvách! V Španielsku zase robievame polievky veľmi ojedinele, možno dvakrát ročne. Minulé Vianoce sme v Španielsku s celou mojou rodinou varili iba tradičné slovenské jedlá, bolo to pre nich veľmi zaujímavé.
Odpozorovala som, že staršia generácia ešte nepresunula svoje zmýšľanie do „ nového „ režimu a mladšia generácia už dokáže myslieť viac otvorene. Vďaka tomuto fenoménu možno občas vznikajú nezhody, ale aj starí Gréci kritizovali mladších, v otázkach rešpektu a hraníc a táto kritika bola vždy záležitosťou, ktorá posúvala životnú úroveň danej civilizácie na vyšší stupeň.Anna Micó Tormos
Spomínaš si, či bolo učiteľstvo tvojím snom od detstva, alebo je náhoda že vyučuješ chémiu gymnazistov na Slovensku? Sú profesori v Španielsku dostatočne ohodnotení finančne a ocenení spoločnosťou? Má to, že si veľká cestovateľka niečo spoločné s tvojou profesiou, alebo je to iba tvoja záľuba?
Keď som bola dieťa, mojím cieľom bolo stať sa herečkou, keďže môj otec je herec. S postupom času som zistila, že chcem byť doktorka a chcela som pracovať ako doktorka bez hraníc v Afrike. Študovala som chémiu, ktorú milujem a prišla na to , že čas strávený medzi ľuďmi je pre mňa oveľa vzácnejší ako ten strávený v laboratóriu. Vďaka zmiešanine týchto náhod som profesorka chémie. Finančné ohodnotenie učiteľa v Španielsku je odlišné ako tu a vďaka tomu sa mladí ľudia nevyhýbajú tomuto odboru. Malé platové ohodnotenie tejto profesie odrádza od učiteľstva mnohých šikovných stredoškolákov na Slovensku, ktorí sa rozhodujú kam si podať prihlášku. Myslím si, že je to škoda, že na Slovensku byť profesorom nie je v móde, pretože vzdelanosť a zdravie občanov hovorí veľa o vyspelosti krajiny. Cestujem kvôli tomu, aby som mohla svoje nové poznatky predávať mladým ľuďom, učiteľ by sa mal neustále vzdelávať a hlavne cestovať. V budúcnosti by som chcela vyučovať v rozvojových krajinách a pomáhať s rozširovaním vzdelanosti, lebo to je jeden z najzákladnejší elementov, ktoré pomáhajú zlepšiť situáciu v krajinách tretieho sveta.
Máš 33 rokov a to je vek v ktorom má veľa ľudí už dávno založenú rodinu, ako je to v Španielsku s ľuďmi v tvojom veku a s tvojimi známymi? Myslíš si že hranica, kedy si mladí zakladajú rodiny je ovplyvnená vládou, spoločnosťou, alebo je to individuálne?
Keď som prišla na Slovensko veľa ľudí sa ma pýtalo či mám muža a deti, ja som povedala, že nie a bola som považovaná za zvláštnu. Zo začiatku som to nechápala, lebo veľmi malé percento z mojich kolegov a kamarátov v Španielsku má deti. Myslím si, že je to spoločensky zaužívaná rutina, ktorej sa väčšina mladých ľudí snaží držať, či už je to v Španielsku, alebo na Slovensku. Samozrejme, že je jednoduchšie dlhšie si užívať a starosti a deti si zaobstarať vo vyššom veku.
Aký je najväčší rozdiel medzi vyučovaním u nás a v Španielsku? Je ich veľa? Ktoré ti vyhovujú a naopak, ktoré ti prekážajú? Ako vnímaš náš edukačný systém?
Veľmi pozitívne hodnotím rešpekt, ktorý majú v sebe žiaci zakorenení voči profesorom a na druhej strane dôvera, ktorú majú profesori v žiakoch, s týmto ma Slovenké školstvo milo prekvapilo. Každý žiak vyžaduje individuálny prístup a malý počet žiakov v triede umožňuje učiteľom vytvoriť so žiakmi blízky vzťah. Bohužiaľ školský systém je zastaralý a známka z písomky nehovorí o žiakovych kvalitách a vedomostiach. Teoretickosť, ktorá je od študenta vyžadovaná je nepotrebná, žiaci si môžu nájsť informácie v knihách a na internete, ale chýba im prax, ktorou by sa mohli naučiť ďaleko viac. Memorizácia textov, ktorým mnohokrát študenti nerozumejú, je zbytočná a nenapomáha im k tomu, aby rozvíjali svoje vedomosti a schopnosti. Samozrejme učiteľom chýba motivácia, zarábajú málo. V Španielsku zarobí profesor oveľa viac.
Známky slúžia ako zrkadlo študentovej práce. Rodičia očakávajú od svojich detí, že budú mať jednotky a ďalej sa nemusia zaujímať o výkon svojho dieťaťa. Myslíš si, že známky sú všetko?
Známka je iba číslo. Vôbec nezobrazuje kvality a šikovnosť žiaka. Je dôležité vedieť sa dobre učiť a pamätať si veci, ale stáva sa, že žiak sa naučí niečo naspamäť, len aby uspokojil rodičov, ale v podstate nemá záujem o nové vedomosti. Rodičia gratulujú deťom, lebo dostali dobrú známku, nie pre to, že nadobudli nové vedomosti. Preto si myslím, že žiaci by mali byť hodnotení aj ako osoby nie iba ako stroje, ktoré si pamätajú nepotrebné informácie. Na druhej strane obdivujem slovenské školstvo v tom zmysle, že mimoškolská aktivita detí je veľmi podporovaná. Toľko akcií, na ktorých sa žiaci našej školy zúčastňujú v Španielsku nenájdete!
Blížia sa Vianoce. Čo je v Španielsku typickým zvykom na Vianoce a na Nový rok?
Na Vianoce sa celá rodina zíde a ide sa do reštaurácie, býva nás aj štyridsať, mladí spievajú koledy a dospelí im dajú drobné. Na nový rok sa odpočítava 12 sekúnd do polnoci a každú sekundu si dáme jednu bobuľku hrozna, do pohára so šampanským ženy hodia zlatý prsteň a ten kto je oblečený v červenom, bude mať šťastie celý rok!
Zhovárala sa Ema Sečová
