BRATISLAVA 13. septembra (WEBNOVINY) – V oblasti financovania školstva patrí Slovensko medzi krajiny, ktoré vydávajú nižšie percento HDP na vzdelávanie. Kým v priemere polovica členských krajín OECD alokovala na vzdelanie viac ako 6 percent HDP (v roku 2011), Slovensko patrí medzi krajiny, ktoré na školstvo vydávajú pod päť percent HDP.
Na vysokoškolské vzdelávanie pritom Slovenská republika poskytla výdavky na úrovni jedného percenta HDP. Podobne je na tom ešte aj Brazília, ktorá dáva na vysokoškolské vzdelanie 0,9 percenta HDP, Maďarsko (jedno percento) a Taliansko (jedno percento). Vyplýva to z publikácie OECD Výhľad vzdelávania 2014, ktorú organizácia vydala uplynulý týždeň.
Vzdelanie je stále prístupnejšie
Podľa správy OECD sa vzdelávanie stáva prístupnejšie pre širšie vrstvy obyvateľstva a je stále viac dospelých, ktorí sú čitateľsky gramotní. V súčasnosti v priemere 40 percent dospelých dosiahlo vyšší stupeň vzdelania ako ich rodičia. Vo vzdelávaní sú pritom ambicióznejšie viac ženy ako muži.
Až 58 percent mladých dospelých má záujem získať vyššie odborné vzdelanie. Na druhej strane iba tri percentá mladých dospelých majú záujem získať postgraduálne vzdelanie. Takmer vo všetkých krajinách OECD sú najobľúbenejšími študijnými odbormi sociálne vedy, ekonómia a právo.
Z porovnania tiež vychádza, že v danom roku je v krajinách OECD do vzdelávacieho procesu zapojená viac ako polovica dospelých. Kým v Dánsku, vo Švédsku a Fínsku sa vzdelávajú dvaja z troch dospelých, na Slovensku je to jeden z troch a v Taliansku študuje jeden zo štyroch dospelých.
Ani vzdelaní ľudia nie sú imúnni voči nezamestnanosti
Z výsledkov štúdie tiež vyplýva, že na študijné výsledky má výrazný vplyv predškolské vzdelávanie. Pätnásťroční študenti, ktorí strávili aspoň jeden rok prípravou v predškolských zariadeniach, dosahujú lepšie študijné výsledky ako ich rovesníci bez takejto prípravy. Dosiahnuté vzdelanie má pritom veľký vplyv aj na zamestnanosť.
Priemerne viac ako 80 percent dospelých, ktorí ukončili vyššie odborné vzdelanie je zamestnaných, v porovnaní so 60 percentami tých, ktorí vyštudovali gymnáziá. Podľa štúdie však ani vysokoškolsky vzdelaní ľudia nie sú voči nezamestnanosti imúnni. V krajinách OECD bolo v roku 2012 priemerne päť percent nezamestnaných dospelých vo veku 25 až 34 rokov s vyšším odborným vzdelaním.
U dospelých bez vyššieho stredoškolského vzdelania v rovnakom veku sa nezamestnanosť v roku 2012 zvýšila na 19,8 percent. V roku 2008 to bolo 13,6 percent. Údaje podľa OECD tak potvrdzujú, že doznievajúca kríza najviac postihla mladých ľudí a nízko kvalifikovaných dospelých.
analyzuje vzdelávacie systému 34 členských krajín OECD, ako aj kľúčových partnerov OECD a krajín v procese prístupu k OECD ako sú Argentína, Brazília, Čína, Kolumbia, India, Indonézia, Lotyšsko, Ruská federácia, Saudská Arábia a Južná Afrika. Tohtoročné vydanie prináša informácie získané na základe nových indikátorov merajúcich kritickú úlohu vzdelávania a zručností v zlepšovaní sociálneho pokroku.
Tieto indikátory objasňujú spojitosť medzi úrovňou vzdelania a zamestnanosťou, dosiahnutého najvyššieho vzdelania a sociálnou mobilitou. Ďalej sa správa zaoberá verejným a súkromným financovaním školstva a ich vplyvom na ľudí a hospodárstvo, výsledkami terciárneho vzdelávania, výškou študijných poplatkov, veľkosťou tried ako aj platmi učiteľov a počtom vyučovacích hodín.
Špeciálna kapitola sa venuje zručnostiam, ktoré sú potrebné pre život. Údaje, ktoré sú uvádzané v správe boli okrem tradičných OECD zdrojov získané aj z výsledkov medzinárodného prieskumu OECD o zručnostiach dospelých 2012 (2012 Survey of Adult Skills) a Programu OECD pre medzinárodné hodnotenie zručností dospelých (OECD Programme for the International Assessment of Adult Competencies).
