Pri domácom vzdelávaní by si mali rodičia nastaviť režim, ktorý budú dodržiavať. Radí psychologička a odborná garantka Linky detskej istoty Katarína Trlicová rodičom, ktorí sa rozhodli pre individiuálnu formu pri povinnom predprimárnom vzdelávaní.
Od septembra 2021 totiž pre každé päťročné dieťa platí povinná návšteva predškolského zariadenia. Aj rodič, ktorý plánuje vzdelávať svoje dieťa doma, musí ho zapísať do materskej školy. Individuálne vzdelávanie následne schváli riaditeľ materskej školy.
Trlicová podotkla, že predprimárne vzdelávanie a kvalitné predškolské zariadenie podporuje osobnostný, sociálny, kognitívny ako i emocionálny a morálny rozvoj detí. To podľa nej prirodzene dopĺňa výchovu a starostlivosť v rodinnom prostredí. Deti sa zároveň učia aj novým pravidlám.
Začlenenie sa do kolektívu je rýchlejšie
Trlicová objasnila, že dieťa je pripravené navštevovať materskú školu vtedy, keď sa vie odpútať od rodiny a nebráni sa novému prostrediu.
„Rodičia vedia a cítia, kedy je ich dieťa pripravené. V nerozhodných situáciách sa môžu obrátiť na detských psychológov a vstup do predškolského zariadenia prekonzultovať,“ doplnila.
Žiaci druhého stupňa základných škôl by sa mohli vzdelávať aj doma, návrh možno pripomienkovať
Deti, ktoré navštevujú materskú školu, sa podľa nej vedia zväčša rýchlejšie začleniť do kolektívu na základnej škole. Majú totiž skúsenosti so životom medzi rovesníkmi, s autoritami, s dodržiavaním pravidiel a majú aj prvé skúsenosti s cielenou prácou.
Avšak zaradenie sa je individuálne a závisí od viacerých faktorov, ako je emocionálna stabilita, vzťahové väzby či zrelosť centrálnej nervovej sústavy. V prípade, že dieťa bude v predškolskom zariadení, rodičia by ho mali uistiť, že pre neho prídu a vysvetliť mu, čo sa tam bude diať a aké sú tam pravidlá.
Deti by sa mali venovať rôznym aktivitám
Rodičia, ktorí budú učiť doma, by sa mali podľa Trlicovej venovať rôznym aktivitám tak, aby zabezpečili vývin dieťaťa v žiadúcom a komplexnom bio-psycho-sociálnom rozsahu. Pre deti je dôležitý dostatok pohybu v prírode, budovanie si sociálnych kontaktov nielen s rodinou ale aj s rovesníkmi.
„Dieťa potrebuje, aby ste sa s ním veľa rozprávali, čítali si rozprávky, príbehy a encyklopédie,“ zhrnula.
Ideálne sú edukatívne a tvorivé hry
Podľa odborníčky na spoločenské hry zo spoločnosti Piatnik Štěpánky Zoubkovej hry môžu pomôcť rozvíjať kreativitu detí, odbúravať strach z nových vecí a zároveň posilňovať emočný kvocient.
Rodičia by si však mali vybrať správny typ hry. Za ideálne považuje pexeso, ktoré rozvíja krátkodobú pamäť, pozornosť a zároveň buduje slovnú zásobu. Dodala, že podstatné je u dieťaťa rozvíjanie fantázie a schopnosti sa jasne vyjadrovať. Zároveň uviedla, že hry okrem slovnej zásoby pomáhajú budovať aj sociálne zručnosti a učia deti trpezlivosti.
Doma sa vzdeláva málo detí, ministerstvo to chce umožniť aj žiakom druhého stupňa
Trilcová odporúča dieťaťu ponúknuť práve edukatívne a tvorivé hry. Dieťaťu by mal byť ponechaný čas, aby bolo samé a hralo sa podľa vlastných predstáv a fantázie. Naopak, zo sociálneho hľadiska sú dôležité spoločenské hry, v ktorých si dieťa môže odskúšať a zažiť rôzne rolové pozície, ako aj výhru či prehru, učí sa rešpektovať pravidlá, spoluhráčov a ovládať svoje správanie.