Rok 2019 sa niesol v znamení ďalšieho úpadku rezortu. Takto pre agentúru SITA zhodnotil končiaci rok Viktor Križo zo Slovenskej komory učiteľov (SKÚ). Najväčším zlomom bolo podľa jeho slov schválenie nového zákona o pedagogických a odborných zamestnancoch, ktorý „nepriniesol očakávanú kvalitu a zatraktívnenie profesie učiteľa„.
Zmeny v príplatkoch či akreditáciách
Nový školský zákon, ktorý poslanci schválili v júni, platí od septembra. Priniesol zmeny v príplatkoch pre učiteľov, systém zbierania kreditov za vzdelávanie sa zmenil na príplatky za profesijný rozvoj. Upravil aj akreditácie a podmienky preukazovania bezúhonnosti učiteľov. Križo hovorí, že práca na zákone nebola dostatočne participatívna.
Uznáva, že ministerstvo školstva komunikovalo s organizáciami v školstve pri jeho príprave, no zároveň podotýka, že to bolo v počiatočnej fáze a že cez ministerstvo prešli len niektoré „bezbolestné“ návrhy. V závere bol podľa neho zákon zásadne zmenený a konzultovaný len s odborovým zväzom.
Zákon bol krok dozadu
„Zákon sa uviedol do praxe bez vykonávacích predpisov, čo spôsobuje v praxi problémy učiteľom aj riaditeľom škôl,“ povedal Križo. Podľa komory to úplne znefunkčnilo systém vzdelávania pedagógov. SKÚ tiež tvrdí, že sa zablokovali demokratizačné procesy v školách a potrebné mechanizmy spätnej väzby. „Zákon bol krok dozadu,“ dodáva Križo.
Komora tiež kritizuje zavedené zvyšovanie platov začínajúcim učiteľom. Podľa nej ho sprevádza deformácia tarifných tabuliek, čo sa má negatívne prejaviť na nižšom raste mzdy učiteľa v priebehu odpracovaných rokov. Problémom tiež má byť Národný program rozvoja výchovy a vzdelávania. Ministerstvo podľa SKÚ síce ešte vlani predstavilo národný program a kroky pre jeho zavedenie v akčných plánoch, no nestanovilo takmer žiadne zásadné opatrenia. Križo dodáva, že až ku koncu tohto roka sa začali formovať komisie a prijal sa zákon o povinnej predškolskej výchove. Za nezáujem až hrubú ignoráciu považuje neschopnosť vyčerpať peniaze zo štrukturálnych fondov Európskej únie na podporu škôl.