Odborne odučených hodín na školách je zrejme menej, než uvádza ministerstvo školstva. Žiaci vykazujú dlhodobo podpriemerné výsledky

Odborne odučených hodín na školách je zrejme menej, ako vykazuje rezort školstva. Konštatuje to Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) s tým, že ministerstvo školstva sa musí v tejto oblasti spoliehať na pravdivosť údajov zadávaných do informačného systému zo strany zástupcov škôl.

Dlhodobé podpriemerné výsledky

Naproti tomu Štátna školská inšpekcia získava dáta priamo z terénu prostredníctvom jej inšpektorov. Konkrétne v školskom roku 2022/2023 inšpekcia podľa NKÚ urobila 83 komplexných kontrol škôl a z porovnania s dátami ministerstva školstva vyplýva, že odbornosť vyučovania zistená školskou inšpekciou je v prípade 70 škôl nižšia, ako uvádza ministerstvo.

„Je pritom skutočne dôležité poznať reálnu situáciu v učiteľskom zbore na našich školách. Nedostatok učiteľov a nedostatočná odbornosť vyučovania môžu patriť k príčinám, prečo slovenskí žiaci dosahujú v medzinárodnom porovnaní dlhodobo podpriemerné výsledky,“ zdôraznila podpredsedníčka NKÚ Henrieta Crkoňová. Keďže NKÚ podľa nej považuje kvalitné vzdelávanie dlhodobo za dôležitú tému, aktuálne pripravuje kontrolu, ktorá by mala vysvetliť príčiny nesúladu v dátach dvoch štátnych inštitúcií.

„Jedným z cieľov kontroly bude aj predloženie návrhov riešení na minimalizáciu nesprávneho reportovania. Na identifikovanie priorít a vhodné nastavenie politík je totiž potrebné poznať skutočný stav a v súčasnosti rezort školstva zrejme pracuje s nadhodnotenými údajmi,“ skonštatovala Crkoňová.

Prvý a druhý stupeň

Na prvom stupni je podľa údajov školskej inšpekcie 89,4 percenta odborne odučených hodín, kontrolované školy však podľa NKÚ vykázali, že ich je o šesť percentuálnych bodov viac.

Na druhom stupni bol podľa úradu rozdiel medzi údajmi rezortu a inšpekcie takmer deväť percentuálnych bodov. Jedna základná škola reportovala ministerstvu údaje, ktoré zodpovedali odbornosti vyučovania na úrovni 100 percent, skutočnosť zistená školskou inšpekciou však podľa NKÚ bola 33,3 percenta.

Nesprávny reporting

Pri porovnaní jednotlivých vyučovacích predmetov sú podľa NKÚ rozdiely ešte väčšie. Pokiaľ ide o občiansku náuku, informatiku a fyziku, odbornosť vyučovania informatiky na 2. stupni, zistená inšpektormi priamo na škole, bola v priemere o 25 percentuálnych bodov nižšia ako hodnota vypočítaná z údajov systému ministerstva školstva. Pri občianskej náuke a fyzike je podľa úradu nesúlad menší ale stále výrazný, v oboch prípadoch viac ako 10 percentuálnych bodov.

„Dôvody nesprávneho reportingu môžu byť viaceré – od neúmyselných chýb, cez snahu, aby škola patrila k tým lepším, až po finančnú motiváciu. Pri odbornosti vyučovania nižšej ako 70 percent totiž ministerstvo zníži zriaďovateľovi školy objem pridelených finančných prostriedkov,“ vysvetlila Crkoňová. Doplnila, že správnosť reportovaných údajov ministerstvo školstva nijako nekontroluje.