Byť učiteľom nie je finančne atraktívne a navyše si vyžaduje celoživotné vzdelávanie. V minulosti bolo učiteľstvo považované za prestíž, dnes je to jedno z najmenej zaujímavých zamestnaní. Nedostatok pedagógov sa odvíja od ich statusu v spoločnosti, ale najmä od ich nízkeho finančného ohodnotenia. Ďalšou výzvou je príprava na toto povolanie, keďže aktuálna kurikulárna reforma kladie nové nároky aj na vysokoškolské štúdium budúcich učiteľov. Rezort školstva avizuje pomoc.
Hrozba pre celú spoločnosť
Napriek tomu, že na Slovensku nemáme núdzu o vysoké školy, ktoré pripravujú budúcich pedagógov, záujem o štúdium týchto odborov je medzi maturantmi malý. „Žiaľ, ani status učiteľa, ani finančné ohodnotenie nie sú motivačné. Maturanti si dobre rozmyslia, akým smerom sa vydajú, keď vidia nástupné tabuľkové platy. Keď chce byť niekto učiteľom, musí mať veľmi silnú motiváciu, no za poslanie si nekúpime ani chlieb, ani bývanie,“ skonštatovala Mgr. Eva Horníková, prezidentka Združenia základných škôl Slovenska (ZZŠS) a realizátorka projektu Mapa školského know-how. „Smutné je, že v súčasnosti sa nerobí výber, ale nábor na pedagogické fakulty. Nízkym záujmom o učiteľské povolania trpí celá spoločnosť,“ uviedla prezidentka ZZŠS.
Blíži sa zákaz mobilov na školách
Štúdium učiteľa sa nikdy nekončí
Maturanti majú na výber z rôznych študijných programov, od elementárnej pedagogiky po liečebnú alebo špeciálnu pedagogiku a mnoho ďalších. Štúdium ponúka Univerzita Komenského v Bratislave, Prešovská univerzita, Katolícka univerzita v Ružomberku, Trnavská univerzita aj Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici.
„Absolventi vysokých škôl už prichádzajú do praxe lepšie pripravení, keďže sa zmenil aj prístup pedagógov. Vysokoškolské vzdelávanie je popretkávané didaktikou, teda tým, ako sa má predmet dostať k žiakovi do školy, preto sú si absolventi istejší v praxi,“ povedala Mgr. Eva Horníková. Ani najlepšie štúdium a prax však nepripravia nádejných učiteľov na budúce povolanie. Aj počas jeho výkonu sa musia neustále vzdelávať. Najbližšie pôjde o povinné pripojenie všetkých základných škôl a výučbu podľa nového štátneho vzdelávacieho programu od školského roka 2026/2027.
Ako ďalej uviedla E. Horníková, aj požiadavky aktuálnej kurikulárnej reformy priamo ovplyvňujú štúdium budúcich pedagógov. „Aktuálne tu máme pilotne prebiehajúcu kurikulárnu reformu a potrebujeme, aby absolvent pedagogickej vysokej školy prišiel oboznámený s jej požiadavkami. Ako prezidentka Združenia základných škôl Slovenska som v hlavnej koordinačnej skupine Ministerstva školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR, kde momentálne vzniká aj študijný odbor na novovzniknuté predmety. Tie budú potrebovať absolventi, ktorí prídu do praxe o päť rokov,“ vysvetlila.
Online štúdium je veľkou pomocou
Zaujímavé možnosti ponúka študentom, čerstvým absolventom vysokých škôl a v neposlednom rade aj učiteľom z praxe online prostredie. V ňom môžu nájsť množstvo zaujímavých kurzov a vzdelávacích programov, ktoré reflektujú na požiadavky tohto povolania. Podľa skúseností predstaviteľov z tretieho sektora, ktorí online vzdelávanie pre učiteľov poskytujú, sú medzi študentmi žiadané najmä kurzy zamerané IT technológie. „Študenti učiteľstva majú záujem vystavať svoje budúce vyučovanie čo najatraktívnejšie. Sami sú generáciou, ktorá vyrastala vo svete všadeprítomného pripojenia na internet. Radi by aj do svojej praxe zahrnuli vyučovanie, pri ktorom sú aktívni aj žiaci a digitálne technológie nie sú tabu ani strašiak, ale prostriedok na dosiahnutie vzdelávacích cieľov,“ potvrdil Mgr. Ján Machaj, PhD., riaditeľ Neziskovej organizácie EDULAB a realizátor projektu Mapa školského know-how.
Veľká zodpovednosť okrem nich leží aj na pleciach riaditeľov škôl, ktorí musia riadiť proces zmeny v súlade so školskou reformou. „Mnohých pedagógov čaká aktualizácia výučbových metód a toho, čo sa naučili počas štúdia a roky využívali vo svojej praxi. Kľúčová je momentálne manažérska úloha riaditeľov škôl, ktorí proces zmeny kurikula koordinujú,“ povedal Ján Machaj. „Vďaka online projektu Mapa školského know-how sa k inšpiratívnym vzdelávacím materiálom jednoducho dostane každý riaditeľ, čím sa uľahčí zavedenie kurikulárnej reformy do praxe v akejkoľvek škole,“ dodal riaditeľ Neziskovej organizácie EDULAB.
Rezort školstva avizuje finančné príspevky pre učiteľov
Hoci príprava na povolanie učiteľa a aj možnosti celoživotného vzdelávania učiteľov sa za posledné roky neustále zlepšujú, stále nie je vyriešený základný pilier každej práce. Tým je motivačný plat a mechanizmus oceňovania učiteľov. Aktuálne rezort školstva avizoval zavádzanie regionálnych príspevkov pre učiteľov, prvýkrát by mali byť vyplatené v apríli. Rezort na tento účel vyčlenil 60 miliónov eur. Hoci školskí odborári upozorňujú na diskriminačné prvky finančnej podpory, vidia tento krok ako prvotný, ktorý by mohol viesť ku zlepšeniu postavenia učiteľov v spoločnosti. „Regionálne rozdiely musíme reflektovať aj na výplatách, ale brať tento príspevok ako motivátor pre mladých učiteľov, nepomôže,“ uviedla Mgr. Eva Horníková, prezidentka Združenia základných škôl Slovenska (ZZŠS). „Vážim si prácu pána ministra, ale potrebovali by sme sa odpichnúť od základných tabuľkových platov, ktoré by mali byť vyššie, pokiaľ ide o pedagogických zamestnancov.“