Nástup na digitálne vzdelávanie bol dobrý, ale teraz mu dochádza dych a počiatočné nadšenie. Povedal to v diskusnej relácii verejnoprávneho Rozhlasu a televízie Slovenska (RTVS) Sobotné dialógy podpredseda Výboru NR SR pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport Ľubomír Petrák (Smer-SD).
Minister školstva, vedy, výskumu a športu SR Branislav Gröhling (SaS) poznamenal, že na takéto vzdelávanie nebol systém pripravený a preto môže byť vyčerpávajúce.
Riziko nástupu prvákov
V súvislosti s možnosťou slovného hodnotenia v závere školského roka Gröhling povedal, že ide o najlepšie riešenie vzhľadom na situáciu. „Musíme povedať, že by to nebolo hodnotenie (známkami, poznámka SITA) ich vedomostí, ale sociálnej situácie, v ktorej žijú,“ vysvetlil Gröhling.
Maturity v roku 2020 nebudú, žiakom učitelia spriemerujú koncoročné známky
Petrák poznamenal, že toto riešenie môže byť pohodlné pre ministerstvo a učiteľov, ale nie pre žiakov. Štát by mal podľa neho predpísať minimálny rozsah vedomostí, ktoré sú pre daný stupeň povinné a študenti by mali dostať popis toho, čo zvládli a čo nie.
Petrák vidí ako riziko, že si školy nemôžu zistiť zručnosti a schopností detí, ktoré by mali nastúpiť v novom školskom roku do prvého ročníka základných škôl. Myslí si, že sa do škôl dostanú deti, ktoré na ňu nie sú pripravené. No z objektívnych príčin chápe, prečo nebola iná možnosť. „Uvedomujeme si, že môžu nastať nejaké problémy, ale máme mechanizmus adaptačného vzdelávania v prvých mesiacoch, takže tam sa ešte môžeme rozhodnúť, či deti budú pokračovať, alebo nebudú,“ povedal Gröhling. Dodal, že s hlavným hygienikom riešia aj to, akým spôsobom by vedeli otvoriť poradenské centrá, aby deti pred nástupom do prvej triedy mohli byť diagnostikované.
Školstvo potrebuje predvídateľné financie
Minister školstva by chcel do budúcnosti zaviesť zmeny vo forme a obsahu vzdelávania. Hovorí však o pilotnom zavádzaní, to celoplošné odmieta. Školy by podľa neho mali byť variabilné a rodič by si mal byť schopný vybrať. Dodal, že sa budú snažiť, aby mladí ľudia vedeli lepšie prepájať vedomosti naprieč oblasťami. Podotkol, že by sa vzdelávanie nemalo zamerať na výsledky testovaní ako jediného kritéria. Petrák prístup pilotného zavádzania ocenil, no upozornil na to, aby sa následne výsledky nepaušalizovali a nezovšeobecňovali. Poukázal, že na Slovensku učitelia, ktorí učia klasickou metódou, dosahujú dobré výsledky. „Ak nebude slovenské školstvo úspešné v testovaniach, budete za to kritizovaní,“ uviedol.
S otvorením trhu s učebnicami Petrák súhlasí, no varuje, že ak by sa otvoril pre všetky ročníky, zvýšila by sa finančná záťaž. Dodal, že v programovom vyhlásení vlády chýba, koľko financií sa vyčlení do školstva. Poukázal, že v zdravotníckej pasáži tieto údaje nechýbajú. Školstvo podľa neho potrebuje mať predvídateľné financie. Gröhling uviedol, že školstvo by nemalo byť vnímané cez peniaze, keďže veľa vecí sa dá urobiť v rámci neho aj bez nich. Potvrdil, že platy učiteľov sa znižovať nebudú. Financie v oblasti vzdelávania chcú dostať pod jednu strechu, pod ministerstvo školstva. počas diskusie tiež uviedol, že riešiť chcú aj racionalizáciu škôl, napríklad cez klastre, keď viaceré školy by boli pod jedným vedením. Podľa neho racionalizácia nie je o šetrení ale o zvýšení kvality vzdelávania.
