Slovensko o pár dní zažije veľký návrat do školských lavíc. Po prázdninách sa do škôl vracajú státisíce detí, no spolu s radosťou a šumom na chodbách prichádza aj vážna otázka: bude mať kto tieto deti učiť? Podľa aktuálnych prognóz bude už v nasledujúcich rokoch slovenskému školstvu chýbať 1 600 až 2 100 učiteľov ročne. A práve teraz – keď sa spúšťa najväčšia kurikulárna reforma za posledné desaťročia – stojíme pred paradoxom: reformu má priniesť generácia pedagógov, ktorá starne a je vyčerpaná.
Alarmujúce čísla
Na 1 800 základných školách sa už o pár dní otvoria brány, no chýba vyše tisíc pedagógov. Najviac sú ohrozené druhé stupne škôl v Bratislavskom, Trnavskom a Košickom kraji, kde chýbajú matematikári, jazykári a informatici.
Priemerný vek učiteľa presahuje 45 rokov a viac než 9 % pedagógov na základných školách je vo veku nad 60 rokov. Na stredných školách je to dokonca 16 %.„Ak sa trend nezmení, do roku 2030 sa učiteľ môže stať nedostupným luxusom,“ varuje Eva Horníková, prezidentka Združenia základných škôl Slovenska.
Problémom nie je len počet, ale aj fakt, že do praxe vstupuje málo mladých. Len 39 % absolventov pedagogických fakúlt si po štúdiu vyberie učiteľskú profesiu. „Ak chceme, aby reforma fungovala, musíme učiteľom poskytnúť kvalitné zázemie a jasnú perspektívu,“ dodáva Horníková.
Reforma bez ľudí?
Od 1. septembra 2025 sa do kurikulárnej reformy zapája tisícka základných škôl. Majú učiť podľa nového štátneho vzdelávacieho programu, vytvárať vlastné školské programy a učiť deti tak, aby boli pripravené na 21. storočie. „Učitelia aj riaditelia majú pred sebou kurikulárnu reformu. Ak nezískame dostatok kvalitných ľudí do škôl, nebude ju mať kto zavádzať. Potrebujeme odborne vedený manažment škôl, vzdelaných riaditeľov a silné podporné tímy, ktoré dokážu zavádzať zmeny,“ zdôrazňuje Ján Machaj, riaditeľ neziskovej organizácie EDULAB.
Reforma má priniesť viac zážitkového a projektového učenia, kritické myslenie, environmentálne témy či finančnú gramotnosť. Kľúčové však bude, či školy dokážu zladiť nové požiadavky s realitou – nedostatkom ľudí, stresom a preťažením.
Deti sa školy boja. Dôvodom nie je učivo, ale atmosféra
Výskum HBSC pod záštitou WHO ukazuje, že slovenské deti sa v škole necítia dobre. Len 31 % jedenásťročných dievčat uviedlo, že im je v škole príjemne, u starších je to už len 17 %. Viac než polovica detí tvrdí, že nemá učiteľa, ktorému by dôverovala.
„Deti nevnímajú školu ako miesto objavovania, ale ako inštitúciu, ktorá ich hodnotí a trestá,“ vysvetľuje vzdelávací expert Juraj Hipš. Psychologička Lenka Jurčová dodáva: „Deti potrebujú dôveru, podporu a bezpečie. Ak škola nevytvára priestor na budovanie vzťahov, uzatvárajú sa a hľadajú podporu inde.“ Máme nové deti, ale staré školy. Generácia Z a Alfa vyrastajú v digitálnom svete, sú zvyknuté na interaktivitu a okamžité odpovede. Tradičné memorovanie na nich nezaberá. „Ak sa učiteľ drží starých metód, stráca pozornosť detí. A deti strácajú chuť učiť sa,“ upozorňuje Horníková.
Riešenie nie je len o peniazoch
Každá zo základných škôl na Slovensku bude musieť v rámci kurikulárnej reformy inovovať vzdelávanie pre potreby 21. storočia. To si vyžaduje nielen pedagogické zručnosti, ale aj manažérske vedenie, tímovú spoluprácu a schopnosť inovovať. „Riaditeľ dnes musí vedieť viesť kolektív, spravovať rozpočet, tvoriť víziu školy a zavádzať reformu. Každá škola si zaslúži lídrov, ktorí ich budú posúvať vpred. Z učiteľa sa však pedagogický líder nestane automaticky zmenou funkcie. Profesijný rozvoj riaditeľov musí mať úplne iné parametre, ako rozvoj pedagógov. Súkromný sektor si to uvedomuje a manažéri firiem sa kontinuálne vzdelávajú. V EDULAB manažérskej akadémii spájame skúsenosti školských lídrov, odborníkov na zmenu aj podnikateľskú prax, aby sme priniesli praktické nástroje použiteľné pri každodennom riadení školy. EDULAB manažérska akadémia ponúka niekoľko možností vzdelávania: od štúdia kurzov zameraných na manažérsku teóriu a prax, cez inovačné vzdelávanie až po prestížne MBA štúdium pre školských lídrov,“ dodáva Ján Machaj.
Bude teda tento školský rok iný? Odpoveď bude závisieť od toho, či dokážeme spojiť reformné plány s realitou – a či v školách budú mať deti nielen učebnice, ale aj učiteľov, ktorým môžu veriť.„ Škola by mala byť miestom, kde sa deti učia nielen vedomosti, ale aj tomu, ako byť človekom,“ uzatvára Machaj.
