- aktualizované 9. februára, 12:10
Priemyselná produkcia Slovenska v minulom roku klesla o 0,6 %. V období od finančnej krízy v roku 2009, kedy priemysel zaznamenal dvojciferný prepad, medziročné poklesy nastali celkovo trikrát. Aktuálny vlaňajší pokles bol však nižší ako v rokoch 2022 a 2020. Informoval o tom Štatistický úrad SR.
Nižší výkon malo až 10 odvetví
Celkovo z pätnástich sledovaných priemyselných odvetví malo vlani medziročne nižší výkon až desať. Poklesy jednotlivých štruktúr priemyslu dosiahli od 1 % do 22,4 %.
Priemysel v súhrne za celý minulý rok najvýznamnejšie potiahol dole 8,9-percentný pokles výroby výrobkov z gumy a plastu a vyše 22-percentný prepad výroby počítačových výrobkov. K celkovému výsledku prispel aj takmer 10-percentný pokles vo výrobe drevených a papierových výrobkov a 7,8 % zníženie v ostatnej výrobe a inštalácií strojov.
Pre rozvoj elektromobility na Slovensku je potrebne podporiť nielen výrobcov automobilov, ale aj kupujúcich
Napriek tomu, že celý priemysel medziročne klesol, najvýznamnejší vplyv mali rasty dvoch odvetví, ktoré veľmi výrazne stlmili a takmer vykryli pokles viacerých aj podielovo významnejších odvetví priemyslu. Išlo o kľúčovú výrobu dopravných prostriedkov, ktorá vykázala 4,9-percentný nárast. Bol to jej najvyšší rast od roku 2018. Priemyslu pomohla aj o 7,4 % vyššia výroba elektrických zariadení.
Výhľad na ďalšie mesiace nie je optimistický
Ako povedal analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák, vojna na Ukrajine, ale aj efekty uťahovania menových podmienok na viacerých významných exportných trhoch slovenských priemyselníkov, by mali stále nahlodávať kondíciu viacerých odvetví slovenského priemyslu.
V Malom Krtíši sa bude stavať nová výrobno-skladovacia hala, odhadovaná výška investície je deväť miliónov eur
Výhľad priemyslu na nadchádzajúce mesiace teda naďalej nie je podľa neho optimistický. Problémy, najmä automobilovému priemyslu, by dočasne mohli opäť spôsobovať aj úzke hrdlá, tentoraz v súvislosti s problémami v Suezskom prieplave.
„Na druhej strane, počas tohto roka, najmä v jeho druhej polovici, by priemysel mohol konečne ťažiť z pomaly sa zotavujúceho externého dopytu. Jeho rast však bude stále relatívne tlmený, výrazne pod dlhodobým priemerom,“ dodal Koršňák.
Krajiny eurozóny zažívajú náročné časy
Eurozóna a najmä Nemecko, náš najdôležitejší obchodný partner, zažívajú podľa analytika Slovenskej sporiteľne Mateja Horňáka náročné časy. Toto bude mať podľa neho v najbližších mesiacoch negatívny dopad aj na bilanciu zahraničného obchodu či príspevok k rastu HDP.
„Aj čísla nám ukazujú, že v priemysle stále pretrváva volatilita, keď sa rast a pokles odvetví pohybuje aj v desiatkach percent,“ hovorí analytik.
Nemeckí vývozcovia potrebujú nový impulz, väčšina sektorov očakáva pokles exportu
Spolu s oživením ekonomiky eurozóny by mohol prísť podľa Horňáka aj trvalejší impulz pre rast nášho priemyslu, a to v druhej polovici tohto roka.
„Táto oblasť ekonomiky však zažíva náročné časy, aj v dôsledku rastúcej ázijskej konkurencie a nevyrovnaným regulačným rámcom, čo podčiarkuje potrebu vlád podporovať konkurencieschopnosť domácej výroby – napríklad podporiť výskum a inovácie, zjednodušiť podnikateľské prostredie, zvýšiť jeho predvídateľnosť, zastabilizovať energetickú sieť aj s ohľadom na budúce trendy a podobne,“ uzavrel Horňák.
