Globálny index nákupných manažérov poukazuje na pokračujúci pokles priemyselnej aktivity už tretí mesiac v rade, s významným vplyvom eurozóny, ktorou táto kríza otriasa už viac ako dva roky. Zníženie aktivity sa prejavilo aj v iných svetových ekonomikách, ako je Čína a USA. Uviedol to Inštitút finančnej politiky (IFP).
Nemecko, ako najpriemyselnejšia krajina v Európe, čelí podľa inštitútu prepadom objednávok v priemysle podobným tým, ktoré zažilo počas pandemickej krízy a finančnej krízy v roku 2009. Podiel priemyslu na HDP, zatiaľ čo zostáva významný, tvorí len približne 24 %, zatiaľ čo sektor služieb hrá väčšiu úlohu vo vytváraní pridanej hodnoty a prispieva stabilizácii nemeckej ekonomiky.
Slovenský priemysel zachraňuje už tretí mesiac najmä energetika, no kľúčové odvetvia bojujú s poklesom
Čínska ekonomika, ktorá sa snaží vrátiť na trajektóriu rastu spred pandémie, zápasí s viacerými štrukturálnymi problémami a nízkou odolnosťou spotrebiteľského dopytu. Aj napriek vládnym stimulom a optimizmu na finančných trhoch očakávaný rast zostáva na úrovni 4,9 %, čo je podľa IFP stále ďaleko od dlhodobého priemeru 9 %.
Demografické zmeny navyše naznačujú otázne zrýchlenie rastu v budúcnosti. Zatiaľ čo prepad produkcie v Nemecku vyvoláva obavy, vývoj HDP naznačuje skôr stagnáciu než hlboký prepad.
Konsolidácia prinesie zhoršenie konkurencieschopnosti podnikateľského prostredia, doplatiť na to môžu aj slovenské automobilky
„Na medzikvartálnej báze sa Nemecku dokonca darí vyhýbať technickej recesii,“ uvádza IFP. To je možné aj vďaka dostatočnej zásobe nahromadených objednávok a stabilite na trhu práce.
