Konflikt na Ukrajine priniesol šancu na revitalizáciu slovenského obranného priemyslu. Vyplynulo to z analýzy brokera Zetano, podľa ktorej má Slovensko v dôsledku konfliktu na Ukrajine reálnu šancu oživiť zbrojársku výrobu, a to predovšetkým vo výrobe munície.
Z troch percent na jedno
Ako sa uvádza v analýze, vojenská agresia Ruska proti Ukrajine priniesla hneď dva rozvojové impulzy štátom východného krídla NATO.
Viac o téme: Vojna na Ukrajine
Jedna priniesla zvyšovanie výdavkov do modernizácie armád v zmysle dlhodobého záväzku investovať dve percentá HDP na obranu, a tiež dala zbrojnému priemyslu príležitosť zvýšiť výrobu, čo je teda aj prípadom Slovenska.
Pomoc Ukrajine je podľa Naďa národným záujmom a ministerstvo sa venovalo najmä posilňovaniu obrany (video)
„Po páde železnej opony sa obranný priemysel v krajinách bývalého východného bloku dostal do krízy. Postupne sa znižovali kapacity zbrojného priemyslu a tento proces sa po vstupe do Severoatlantickej aliancie ešte zintenzívnil. Paralelne – kvôli presvedčeniu, že koniec studenej vojny priniesol minimálnu pravdepodobnosť konvenčných vojen – štáty východného krídla NATO znižovali rozpočty na obranu,“ vysvetľuje sa v analýze.
Plány ministerstva
Najhoršie na tom bolo Maďarsko, Slovensko a Česká republika, pričom v prípade Slovenska dosiahli výdavky na obranu v rokoch 2013 – 2014 len 1 percento HDP.
Minister Naď si na Ukrajine pozrel aj húfnice Zuzana 2, doteraz bola zničená jedna z ôsmich (foto)
„Kým Slovensko ešte v roku 1995 vynakladalo na obranu viac ako tri percentá HDP, do roku 2013 tento podiel klesol o dve tretiny. Aj keď výdavky na obranu v roku 2018 zásadne narástli na 1,8 percenta a v roku 2019 na 1,9 percenta, Slovensko stále nedosiahlo hranicu dvoch percent, ktorá sa považuje za splnenie jedného zo záväzkov vyplývajúcich z členstva v NATO,“ vysvetlil broker Zetano.
Pomoc Ukrajine je podľa Naďa národným záujmom a ministerstvo sa venovalo najmä posilňovaniu obrany (video)
Slovensko teda patrilo v obranných výdavkoch medzi najslabšie štáty, dnes sa blíži k 2 percentám HDP. Ministerstvo obrany má na nasledujúcich desať rokov v pláne investovať do modernizácie armády 9 miliárd eur.
„Realizuje sa nákup nových obrnených transportérov Patria z Fínska, nadzvukových stíhačiek F16, pripravuje sa obstaranie amerických vrtuľníkov Viper a moderných radarov,“ píše sa v analýze s tým, že rezort obrany pokračuje v nákupe celkovo 22 húfnic Zuzana 2 a pripravuje aj veľké projekty na modernizáciu svojich pozemných síl a podzvukového letectva.
Dvojfázové zvyšovanie kapacít
Ako sa ďalej uvádza v analýze, do úvahy pripadá aj potenciálne strojnásobenie výroby delostreleckej munície.
„Slovensko má dvoch výrobcov delostreleckej munície – pološtátny ZVS Holding a MSM Group zo skupiny CSG českého zbrojára Jaroslava Strnada. Do Putinovej agresie vyrábala ZVS Holding približne 25-tisíc delostreleckých nábojov ročne. Už minulý rok však táto dubnická firma počet zdvojnásobila na 50-tisíc,“ vysvetlil broker Zetano.
Nasledujúce zvyšovanie kapacít bude dvojfázové, pričom prvé bude od 1. januára 2024 a druhé od 1. januára 2025. To znamená, že od roku 2024 by sa mohlo vyrobiť až 100-tisíc delostreleckých nábojov ročne a táto kapacita by mohla vzrásť až na 150-tisíc. Slovensko je teda schopné vyrábať pomerne veľký sortiment vojenskej techniky a materiálu.
„Napríklad MSM Group je schopná vyrábať celý životný cyklus delostreleckej, tankovej a mínometnej munície západného aj východného kalibru. V tejto súvislosti sa Slovensko niekedy dokonca označuje za muničného giganta alebo za krajinu, ktorá je na munícii nezávislá,“ uvádza sa v analýze.
Sme schopní vyrábať zbrane a techniky
Obranný priemysel na Slovensku je schopný vyrábať celý rad ťažkých a ľahkých zbraní vrátane tankovej techniky, kolesových a pásových obrnených vozidiel, delostrelectva, ručných zbraní, ženijnej techniky a dokáže vyvíjať aj rôzne systémy pre tanky a obrnené vozidlá.
V oblasti obranného priemyslu má podľa analytického tímu Zetano Slovensko na čom stavať a súčasný vývoj mu dal podnet na revitalizáciu.
Slovensko začalo intenzívne pracovať aj s českým obranným priemyslom, pričom ambíciou oboch krajín je aj prenikanie na svetové trhy a koordinácia projektov Európskeho obranného fondu. Na posilnenie obranných kapacít členských krajín EÚ bude každoročne k dispozícií 5,5 miliardy eur.