Centrálnym registrom bankových účtov disponuje viacero krajín Európskej únie a jeho zriadenie bolo aj požiadavkou Európskej komisie. Po rokovaní vlády v stredu 21. apríla to povedal minister vnútra Roman Mikulec (OĽaNO). Podľa ministra ide v tomto prípade o účinný prostriedok boja proti praniu špinavých peňazí.
Pri centrálnom registri podľa ministra zároveň nejde o to, aby mal štát prehľad o zostatkoch na účtoch fyzických a právnických osôb. „Samozrejme, tie má k dispozícii aj teraz v prípade, že prebiehajú nejaké odôvodnené trestnoprávne konania zo strany orgánov činných v trestnom konaní. Ale to nebude tá záležitosť centrálneho registra účtov,” dodal Mikulec.
Ministerstvo sa riadi odporúčaniami expertov
Slovensko by malo vytvoriť centrálny register bankových účtov, ktorý bude prístupný pre finančnú spravodajskú jednotku Prezídia Policajného zboru a orgány činné v trestnom konaní. Navrhuje to ministerstvo vnútra s poukazom na odporúčania výboru expertov Rady Európy pre hodnotenie opatrení proti legalizácii výnosov z trestnej činnosti a financovaniu terorizmu Moneyval.
Štát chce vidieť váš zostatok na bankovom účte, ale podľa odborníkov je to zásah do súkromia
Správa výboru podľa rezortu vnútra konštatuje, že slovenské orgány rozumejú riziku spojenému s legalizáciou výnosov z trestnej činnosti a financovaním terorizmu len do určitej miery. „Hodnotiaci tím dospel k záveru, že SR dosahuje podpriemerné výsledky pri využívaní finančného spravodajstva a iných relevantných spravodajských informácií vo vzťahu k zabezpečovaniu dôkazov a sledovaní výnosov z trestnej činnosti,” uvádza ministerstvo.
Absencia centrálneho registra účtov je podľa rezortu považovaná za jeden z hlavných nedostatkov a prekážkou komplexnej finančnej analýzy.
Sulík s návrhom nesúhlasí
Návrh však čelí kritike z viacerých strán, vrátane koaličnej strany Sloboda a Solidarita (SaS). Ambícia viesť prehľad o zostatkoch na účtoch ide podľa predsedu liberálov a ministra hospodárstva Richarda Sulíka nad rámec európskej smernice. „V žiadnom prípade nemôžeme súhlasiť s takýmto zásahom do slobody jednotlivca,” uviedol.
Podľa generálneho riaditeľa Poštovej banky a 365.bank Andreja Zaťka ide v prípade návrhu o zásah do bankového tajomstva, pretože ide o prístup k bankovým údajom bežných ľudí, bankových klientov a bez ohľadu na to, či sú podozriví z trestných činností.
