Vplyv koronakrízy na splácanie úverov je zatiaľ podľa analytikov nejasný. Tento rok sa riziká ešte neprejavia, keďže domácnosti, ktoré majú finančné problémy, dostali možnosť odkladu splátky úverov.
„Reálne budeme vedieť, čo sa deje s financiami domácností, až takto za rok,“ skonštatoval analytik VÚB banky Zdenko Štefanides. Najbližší rok budú banky podľa neho v podstate iba čakať.
Ak by sa zopakoval scenár z poslednej krízy, objem nesplácaných úverov by sa podľa Štefanidesa zdvojnásobil. „Zadlženosť domácností je vysoká, najvyššia v regióne, na druhej strane dlhová služba, teda splátky úverov, je v priemere pod úrovňou EÚ a našich susedov. Išli sme do tejto krízy s relatívne dobrým stavom,“ skonštatoval Štefanides.
Štrukturálne problémy zatiaľ nevidno
Ako povedal analytik Tatra banky Tibor Lörincz, v poslednej kríze bolo vidieť prudký prepad aktivity a pomalé zotavovanie.
Viac o téme: Koronavírus
„Teraz zatiaľ nevidíme štrukturálny problém v ekonomike, zotavenie by preto mohlo byť rýchle,“ myslí si Lörincz. Firmy nie sú nesolventné, ale zatiaľ len nelikvidné. Ak dokážu ustáť toto kritické obdobie aj bez výrazného prepúšťania, aj s pomocou vlády, nemuselo by podľa analytika prísť k výraznému nárastu zlyhaných úverov.
Viac o téme: Ekonomické dopady koronavírusu
Nárast nesplácaných úverov podľa analytikov určite bude. Firmy majú zatiaľ prevažne problém s likviditou, nie so solventnosťou. „Ak však budú problémy trvať dlho, môžu sa nelikvidné firmy stať aj nesolventnými, nebudú schopné uhrádzať záväzky a budú musieť prepúšťať. Čím menej bude takých firiem, tým menší bude nárast zlyhaných úverov,“ dodal Lörincz.
Sadzby rapídne zrejme nestúpnu
Prudký rast úrokových sadzieb zrejme nehrozí. „Určite príde k nejakému prehodnoteniu úrokových sadzieb, ale nebude to nič výrazné,“ povedal Štefanides. V súčasnosti je možné podľa Lörincza vidieť na trhu úverov na bývanie mierny nárast sadzieb, hlavne z dôvodu rastúcej neistoty ohľadom pandémie.
„Ak sa situácia do konca roka zlepší, neistota začne ustupovať a väčší vplyv začne mať menová politika Európskej centrálnej banky, ktorá by mala sadzby tlačiť opäť nadol. Otázna je budúcnosť bankového odvodu, jeho existencia naopak tlačí sadzby nahor,“ dodal Lörincz.
Hovorkyňa Slovenskej sporiteľne Marta Cesnaková doplnila, že v rámci budúceho vývoja ich úrokové sadzby sa budú odvíjať najmä od vývoja na medzibankovom trhu. „Nepredpokladáme, že trhová situácia umožní ďalšie znižovanie sadzieb, podobne riziková prirážka bude skôr rásť. Ale presný vývoj je dnes náročné predpokladať,“ uzavrela Cesnaková.
