Vzhľadom na zlý stav verejných financií Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) vyzýva, aby sa konsolidácia verejných financií stala spoločným cieľom politických strán.
Zníženie finančnej stability
Bez udržateľných verejných financií podľa rady nebude štát schopný plniť svoje záväzky voči občanom ani odolávať ďalším krízam.
„Slovenské verejné financie potrebujú okamžité zníženie trvalého deficitu a tiež objemu plošných jednorazových opatrení, a to spôsobom, aby sa v krátkodobom horizonte zastavil nárast dlhu,“ upozorňuje rozpočtová rada.
Dlhodobo a neodôvodnene vyššie výdavky voči príjmom a rastúci dlh postupne podľa rady znižujú finančnú stabilitu Slovenska a ohrozujú jeho schopnosť zabezpečovať kvalitné verejné služby.
Slováci sa dôchodku nevedia dočkať a jeho výšku si vysnívali ružovo, stále sa pritom naivne spoliehajú na štát
To sa napokon odrazí nielen v náhle nižšom sociálnom štandarde obyvateľov, ale ohrozí aj ďalšie oblasti. Teda vzdelávanie, zdravotníctvo, fungujúcu samosprávu, sociálnu súdržnosť, či bezpečnosť krajiny.
Najvyšší deficit v rámci EÚ
Pre rok 2023 rozpočtová rada odhaduje výdavky vyššie ako príjmy o 6,8 mld. eur, resp. 5,5 % HDP. Aj v budúcom roku Slovensko bude podľa odhadov Európskej komisie patriť medzi krajiny s najvyšším deficitom v rámci EÚ.
Rada v scenári nezmenených politík, teda bez prijatia akýchkoľvek nových výdavkových opatrení, odhaduje schodkové hospodárenie v najbližších troch rokoch nad úrovňou 5,5 % HDP.
Kažimír nebude proti návrhu na zvýšenie úrokových sadzieb, podľa neho je inflácia tvrdohlavo vysoko
To je ročne prírastok k dlhu Slovenska približne 8 mld. eur. Úroveň dlhu tak bude mať bez prijatia ozdravných opatrení stále rastúcu trajektóriu, ktorá v určitom momente prestane byť prefinancovateľná.
Zvýšiť príjmy alebo znížiť výdavky
Súhrnný ukazovateľ stavu zdravia našich verejných financií, ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti, dosiahol 5,9 % HDP. To podľa rady znamená, že verejné financie sa opätovne nachádzajú v pásme vysokého rizika. Na dosiahnutie dlhodobej udržateľnosti by bolo potrebné trvale zvýšiť príjmy alebo znížiť výdavky v objeme 7,6 mld. eur.
„V scenári bez prijatia konsolidačných opatrení môžeme očakávať, že už o dekádu, čiže po roku 2032, budeme čeliť dôsledkom problémov súvisiacich s nadmernou zadlženosťou štátu, najskôr vysokým rizikovým prirážkam sťažujúcim financovanie už existujúceho dlhu, nižšiemu rastu ekonomiky, a následne aj problémom so solventnosťou, teda nárastu rizika defaultu na dlhodobé záväzky do ich splatnosti,“ varuje rada.
Analýza ukázala, či treba Slovákom opäť zastropovať vek odchodu do dôchodku
Odkladanie konsolidácie si zároveň podľa nej vyžiada vyššie výdavky na obsluhu dlhu, čo bude odčerpávať zdroje štátneho rozpočtu potrebné na financovanie iných politík.
Na zabezpečenie dlhodobej udržateľnosti verejných financií parlament zaviedol v roku 2011 limit na dlh verejnej správy, tzv. dlhovú brzdu.
Najdôležitejší rozpočtový nástroj
Napriek vysokým úrovniam dlhu verejnej správy nachádzajúcim sa od roku 2020 kontinuálne nad najvyšším sankčným pásom dlhovej brzdy sa len formálne plnia sankcie, ktoré nevedú k zníženiu dlhu verejnej správy.
Zavedenie najdôležitejšieho rozpočtového nástroja, výdavkových limitov, sa príliš dlho odkladalo, nie sú súčasťou ústavného zákona a začnú byť účinné až od budúceho roku.
Priemerné platy na Slovensku výrazne stúpli, neodolali však vysokej inflácii a polepšili si tak len niektorí
„Slovensko má už len priestor asi dvoch volebných období, aby implementovalo vhodné opatrenia a reformy, ktoré povedú k dlhodobo zlepšujúcemu sa hospodárskemu rastu a udržateľnosti verejných financií, zamedzia neúmernému nárastu rizikových prirážok a v konečnom dôsledku aj nárastu rizika defaultu,“ myslí si RRZ.
Pritom potrebný rozsah ozdravenia verejných financií je podľa rady taký veľký, že si bude vyžadovať mnohoročné úsilie.„Odkladanie začiatku rozpočtovej konsolidácie na neskôr výrazne zvyšuje riziká a budúce náklady na nápravu,“ dodala rada.
