BRATISLAVA 13. decembra (WebNoviny.sk) – Každý druhý Slovák už svojmu priateľovi finančne pomohol. Vyplynulo to z prieskumu Poštovej banky, ktorý pre ňu uskutočnila agentúra 2muse. Drvivá väčšina tých, ktorí už priateľovi požičali, pritom nepožaduje doklad o pôžičke a nechce od nich ani úrok, či inú protislužbu.
Za dobrým pocitom z pomoci pôžičkou sa však skrývajú aj obavy a neistota.
Až 90 % ľudí, ktorí už požičali svojim priateľom peniaze, sa spoľahli len na dobré slovo. „Najčastejšia priateľská pôžička je bezúročná, do 300 eur a na dobré slovo. Vo väčšine prípadov majú ľudia skúsenosť, že sa im peniaze vrátili do jedného roka a požičané peniaze putujú najmä na bežné výdavky,” povedala na štvrtkovej tlačovej konferencii Tatiana Valachová z prieskumnej agentúry 2muse.
Za dobrým pocitom z pomoci pôžičkou sa však skrývajú aj obavy a neistota. Takmer každý druhý opýtaný má pri požičiavaní obavy, či svoje peniaze od priateľa ešte uvidí.
Ako skonštatovala psychologička Daniela Mináčová, Slováci sú vo všeobecnosti menej asertívni a ťažšie sa im hovorí nie, ak príde priateľ so žiadosťou o pôžičku. Často sa Slováci podľa nej rozhodujú pod vplyvom emocionality danej situácie a až neskôr sú schopní uvedomiť si riziká s tým spojené. Bilancia podľa výsledkov prieskumu je taká, že 72 % respondentov už svoje peniaze dostalo naspäť, 17 % dostalo zatiaľ časť a 11 % ešte nedostalo naspäť ani cent.
Stávajú sa aj prípady, že si klient vezme spotrebný úver namiesto svojho blízkeho
Ak ale majú ľudia možnosť vybrať si, od koho si peniaze požičajú, preferujú radšej spotrebný úver z banky alebo si požičajú od rodiny. Ako však doplnil riaditeľ odboru retailových produktov v Poštovej banke Juraj Dolný, stávajú sa aj prípady, že si klient vezme spotrebný úver namiesto svojho blízkeho, ktorý mu sľúbil splácanie alebo sa za neho zaručí. Slovné sľuby a realita sa však môžu podľa neho líšiť.
„Preto odporúčame, aby sa ľudia podľa možnosti nepodpisovali pod cudzie pôžičky,” povedal Dolný. Zároveň dodáva, že je dôležitá disciplína a je dobré, keď si ľudia sporia. Ideálne je podľa neho pravidelné sporenie vo forme každomesačného odkladania časti peňazí z výplaty. „Optimálna rezerva na nečakané situácie je suma vo výške šiestich mesačných platov,” dodal Dolný.
Reprezentatívny prieskum agentúra 2muse uskutočnila pre Poštovú banku na vzorke 624 respondentov, vo veku 18 až 65 rokov.
