Posledné dni sa nesú v znamení brexitu a v hre je stále aj tzv. tvrdý brexit, čiže plné odčlenenie Veľkej Británie od únijných štruktúr. Tento scenár by mal podľa analytikov negatívny dopad aj na Slovensko. „Tvrdý brexit by bol tou najhoršou alternatívou pre európsku aj slovenskú ekonomiku,“ povedala pre agentúru SITA analytička Poštovej banky Jana Glasová. Podľa nej by sa podpísal pod spomalenie ekonomického rastu Slovenska, avšak napriek tomu by nemal mať tvrdý brexit fatálny dopad na naše hospodárstvo. To znamená, že by nemal spôsobiť prepadnutie nášho hospodárstva do recesie.
Vplyv na automobilový priemysel
U nás je podľa analytičky Slovenskej sporiteľne Kataríny Muchovej priamy kanál zahraničný obchod. Veľká Británia je pre Slovensko ôsmy najväčší partner v exportoch. Vlani tam Slovensko podľa Muchovej vyviezlo 3,5 mld. eur, čo je 4,5 % celkového vývozu tovaru. „Ak by nedošlo k dohode Veľkej Británie a EÚ, malo by to vplyv aj na našu ekonomiku, a to predovšetkým na jedno z našich najdôležitejších priemyselných odvetví – automobilový priemysel. Ak by zaviedla Británia clá na dovoz automobilov, určite by to ovplyvnilo náš export do tejto krajiny. Podobné by to bolo aj v prípade elektrotechniky,“ povedala Glasová.
Dopad tvrdého brexitu na naše hospodárstvo je však podľa Muchovej ťažko presne kvantifikovať. „Časť výpadku by mohla byť nahradená v obchode s inými krajinami EÚ a protiopatrenia Európskej komisie by mali čiastočne zmierňovací vplyv, celkovo by ale viditeľne ubral z rastu slovenského HDP,“ pokračovala Muchová. Národná banka Slovenska odhaduje dopad tvrdého brexitu na slovenskú ekonomiku v rozmedzí 0,7 % až 1,1 % kumulatívneho prepadu HDP do roku 2013, hlavne kvôli zahraničnému obchodu. „Nám to vyšlo okolo jedného percenta, čiže veľmi podobne,“ doplnila Muchová.
Neistota na trhu
Nepriame dopady tvrdého brexitu by boli podľa Muchovej cez ostatných obchodných partnerov, vzhľadom na otvorenosť slovenskej ekonomiky a zapojenia v európskych a globálnych hodnotových reťazcoch. Na trhu pretrváva neistota a časť z negatívneho vplyvu sa už do ekonomík EÚ presunula aj cez toto obdobie čakania na brexit. Firmy totiž museli napríklad podľa Muchovej odkladať rozhodnutia o svojich investíciách. Podľa Glasovej samozrejme platí, že ak Londýn a Brusel uzavrú dohodu o odchode z únie, budú dopady brexitu na slovenskú ekonomiku miernejšie.
Budúci týždeň sa uskutoční summit EÚ na tému brexitu a Brusel a Londýn zatiaľ nedosiahli žiadnu dohodu. Preto sa podľa Glasovej zvyšuje pravdepodobnosť, že ak nedôjde k nejakému pokroku v rokovaniach počas tohto týždňa, tak bude musieť Boris Johnson opäť požiadať úniu o odklad brexitu. „Parlament mu totiž zakázal tzv. tvrdý brexit, premiér je v podstate nútený k uzavretiu dohody o brexite, a to do 19. októbra. Ak sa tak nestane, musí požiadať o odloženie odchodu z únie,“ povedala Glasová.
