Európska ekonomika vstupuje do obdobia zvýšenej neistoty, ktoré môže zásadne ovplyvniť ďalšie smerovanie menovej politiky. Po aprílovom rokovaní Rady guvernérov Európskej centrálnej banky (ECB) na to upozornil guvernér Národnej banky Slovenska (NBS)Peter Kažimír.
Podľa neho sa pod zdanlivo stabilným povrchom črtajú nové riziká. Hoci samotné zasadnutie prebehlo bez zmeny úrokových sadzieb, výhľad sa podľa neho citeľne zhoršuje, najmä v dôsledku geopolitického napätia a vývoja cien energií.
Inflácia môže opäť rásť
„Žijeme vo svete výrazných výkyvov na finančných trhoch a zvýšenej nepredvídateľnosti,“ konštatuje Kažimír. Konflikt na Blízkom východe podľa neho vytvára tlak na rast cien energií, ktoré sa zároveň vyznačujú vysokou volatilitou. Tento faktor sa postupne premieta do širšieho ekonomického prostredia a zvyšuje pravdepodobnosť, že inflácia zostane zvýšená dlhšie, než sa pôvodne očakávalo, pričom hospodársky rast eurozóny bude slabší.
Aprílový návrat inflácie k úrovni troch percent nebol podľa Kažimíra prekvapením, keďže bol vo veľkej miere spôsobený práve energetickým šokom. Zároveň však pripúšťa, že v najbližšom období nemožno vylúčiť jej ďalší rast. V takomto prostredí má menová politika obmedzené možnosti rýchlej reakcie, keďže ide o vonkajšie ponukové faktory. Aj preto sa centrálni bankári rozhodli zatiaľ ponechať úrokové sadzby bez zmeny a vyčkať na ďalšie dáta.
Vojna na Blízkom východe skomplikuje slovenskú ekonomiku, Kažimír varuje pred vysokými rizikami
Neistota sa pritom neobmedzuje len na ceny energií. Podľa Kažimíra existuje riziko, že sa pod tlak dostanú aj dodávateľské reťazce, čo by mohlo negatívne zasiahnuť výrobu a obchod. Dôležitým faktorom bude aj reakcia vlád. „Fiškálna odpoveď musí byť dočasná a cielená. Ak sa tak nestane, bude lepšie, ak sa opatrenia nebudú prijímať vôbec,“ upozorňuje s tým, že nesprávne nastavené kompenzačné opatrenia by mohli infláciu ešte viac podporiť.
Sprísňovanie podmienok na trhoch
Finančné trhy už podľa neho naznačujú sprísňovanie podmienok financovania, čo sa prejavuje v nákladoch na úvery pre firmy, domácnosti aj vlády. Tento vývoj signalizuje, že investori počítajú s možným sprísnením menovej politiky v blízkej budúcnosti. Samotná ECB si pritom podľa Kažimíra zachováva flexibilitu a nie je vopred viazaná konkrétnym rozhodnutím.
Dôležitým signálom je aj vývoj inflačných očakávaní. Tie krátkodobé sa výrazne zvýšili, no dlhodobejšie zostávajú relatívne stabilné, čo naznačuje, že dôvera v schopnosť centrálnej banky udržať infláciu pod kontrolou zatiaľ pretrváva. Práve táto dôvera je kľúčová pre efektívnosť menovej politiky.
Inflačné riziká podľa NBS rastú. Peter Kažimír hovorí, že reakcia ECB môže prísť skôr, než očakávajú investori
V tejto situácii sa čoraz častejšie skloňuje možnosť, že ECB pristúpi k sprísneniu menovej politiky už na júnovom zasadnutí. Kažimír pripúšťa, že takýto krok môže byť „viac-menej nevyhnutný“, pričom táto možnosť bola súčasťou základného scenára už od marca. Nové makroekonomické prognózy, ktoré budú k dispozícii v júni, by mali priniesť jasnejší obraz o rozsahu rizík aj o tom, do akej miery sa ekonomika odchýlila od pôvodných očakávaní.
