Nejasný koniec vojny na Blízkom východe opäť vyhrotil neistotu vo svetovej ekonomike, čo predstavuje riziká aj pre slovenskú ekonomiku. Pokiaľ bude konflikt skončený relatívne skoro a bez výraznejšieho poškodenia energetickej infraštruktúry, ekonomické škody by mali byť zvládnuteľné. Ekonomika bude trpieť najmä zníženými investíciami a spotrebou firiem a domácností v období neistoty. Uvádza to Národná banka Slovenska (NBS) v jarnom ekonomickom a menovom vývoji, ktorý predstavil guvernér centrálnej banky Peter Kažimír.
Trh práce
Slovenská ekonomika by sa v prípade kratšieho konfliktu s Iránom mohla v tomto roku zvýšiť o 0,5 %. Rast by ťahal najmä zahraničný dopyt, zatiaľ čo domáca časť ekonomiky bude utlmená zvýšenými cenami a konsolidačnými opatreniami. Predpokladá sa, že zlepšenie by mohlo prísť v nasledujúcich rokoch, hoci bez ďalších konsolidačných krokov.
Inflačné riziká podľa NBS rastú. Peter Kažimír hovorí, že reakcia ECB môže prísť skôr, než očakávajú investori
Aktuálny vývoj schladil optimizmus z naštartovania európskej ekonomiky a zlepšenia na slovenskom trhu práce na konci minulého roka. Zvýšená neistota sa pravdepodobne prejaví v správaní slovenských domácností a firiem. Očakáva sa rýchlejšie tempo rastu miezd, avšak to nebude postačujúce na výrazné zlepšenie kúpyschopnosti, pričom spotrebiteľský dopyt zasiahnu obavy z budúcnosti.
Ceny energií
Inflácia bola prehodnotená smerom nahor a tento rok by mala byť opäť okolo 4 %. Domácnosti však do značnej miery ochránia regulované ceny energií, okrem pohonných hmôt. Zvýšené trhové ceny energií sa však prejavia v zvyšovaní cien potravín a širokého spektra tovarov a služieb. Jadrová inflácia, ktorá sleduje širšie cenové tlaky, by mala zostať na úrovniach okolo 3 % až do konca roka 2027, na rozdiel od minuloročných očakávaní o jej poklese na 2 %.
Úrokové sadzby ECB zostávajú nezmenené, Kažimír hovorí o krehkej rovnováhe
Deficit verejných financií by mohol v roku 2026 klesnúť na 4,3 % HDP vďaka konsolidačným opatreniam, hoci ho brzdí slabosť ekonomiky. Od roku 2027 sa očakáva stabilizácia deficitu na podobných úrovniach a verejné zadlženie by mohlo dosiahnuť 63 % HDP v roku 2026, pričom bez ďalších opatrení by stúplo nad 65 % HDP v roku 2028.
Ekonomický rast
V prípade predĺženia konfliktu a trvalých vysokých cien energií by ekonomický rast v Európe i globálne výrazne spomalil. Inflácia by mohla stúpnuť až k 7 % a stabilizovať sa okolo 6 % v nasledujúcich rokoch. Výkonnosť slovenskej ekonomiky by klesla aj v tomto roku, oživenie by bolo len pozvoľné, mohlo by dôjsť k strate približne 30-tisíc pracovných miest a deficit verejných financií by sa bez ďalších podporných opatrení zvýšil nad 5 % HDP.
ECB sa podarilo skrotiť infláciu, podľa Kažimíra sa však Európa nemôže radovať predčasne
Alternatívny nepriaznivý scenár slúži ako ilustrácia rozsahu neistoty, ktorá momentálne ovplyvňuje ekonomiku Slovenska kvôli vojne na Blízkom východe. Existujú však rôzne možné varianty vývoja, vrátane stabilizácie cien energií na úrovniach z posledných rokov najneskôr od začiatku budúceho roka, čo by znamenalo mierne horší rast a vyššiu infláciu v porovnaní s hlavným scenárom.
