Slovenská sporiteľňa upozorňuje na novú vlnu telefonických podvodov, pri ktorých sa páchatelia vydávajú za bankárov. Tentoraz však menia taktiku – zneužívajú mená reálnych pracovníkov banky a pôsobia dôveryhodnejšie ako kedykoľvek predtým.
Starý trik v novom šate
„Vyzeralo to tak, že podvodníci už vzdali tento typ podvodu. Ale vrátili sa k nemu a snažia sa z ľudí vylákať ich úspory,“ hovorí šéf bezpečnosti Slovenskej sporiteľne Ján Adamovský. Ako dodáva, ide o výrazne premyslenejšie útoky, pri ktorých už nejde len o náhodné telefonáty, ale o cielene pripravené scenáre.
Podvodníci volajú z neznámych čísiel, predstavia sa ako pracovníci banky a tvrdia, že ide o urgentný bezpečnostný problém. „Zachytili sme zneužitie mena dvoch našich kolegov,“ spresňuje Adamovský. Aby vyvolali dôveru, často používajú falošné pracovné tituly ako „bezpečnostný technik“ či „pracovník klientskej bezpečnosti“.
Vymyslené hrozby, skutočné škody
Najčastejšia verzia podvodu vyzerá tak, že volajúci tvrdí, že na meno obete bola vydaná kreditná karta alebo že niekto zneužil jej účet. Následne ju presviedča, aby peniaze previedla na „bezpečný“ alebo „zrkadlový“ účet – údajne chránený bankou. V skutočnosti ide o účet podvodníkov alebo ďalších oklamaných klientov.
„Jedným zo spôsobov je aj navigovanie klienta na falošného Georgea, kde už sú pripravené falošné zmluvy na podpis. Ak odmietnu vyplniť svoje údaje, vyhrážajú sa im políciou,“ opisuje Adamovský. Niektorí páchatelia dokonca žiadajú, aby si obete vybrali hotovosť z bankomatu a odovzdali ju „bezpečnostnému pracovníkovi“ osobne.
Banky nikdy nežiadajú prevody ani výbery
Slovenská sporiteľňa preto dôrazne pripomína, že jej zamestnanci nikdy nežiadajú klientov o žiadne prevody, výbery hotovosti ani poskytovanie prihlasovacích údajov. „Ak vám niekto volá v mene banky a žiada čokoľvek z tohto zoznamu, je to podvodník,“ varuje banka.
Podľa odborníka sa tento typ telefonických podvodov vrátil v novej, nebezpečnejšej podobe. Dôvodom je ich „úspešnosť“ – dôverčiví ľudia prichádzajú často o celé úspory. Slovenská sporiteľňa eviduje prípady, keď išlo o sumy v tisícoch eur. „Zatiaľ najvyššia suma bola 9 000 eur,“ dopĺňa Adamovský.
Rekordné straty: podvodov pribúda, škody rastú
Rastie nielen počet útokov, ale aj objem ukradnutých alebo zachránených peňazí. „Kým vlani išlo o 13 miliónov eur za celý rok, tento rok je to už 14 miliónov za trištvrte roka,“ hovorí Adamovský.
Najväčšie straty podľa neho spôsobujú investičné podvody, pri ktorých ľudia naletia na falošné platformy s prísľubom rýchleho zisku. Hneď za nimi nasledujú WhatsApp podvody a takzvané Fake family podvody, známe aj ako „Ahoj mami“. Pri týchto prípadoch sa páchatelia vydávajú za príbuzných, ktorí údajne potrebujú rýchlo peniaze.
Ako sa chrániť
Bezpečnostný expert radí, aby si ľudia nikdy nezdieľali osobné či bankové údaje cez telefón alebo internetový odkaz. Ak má klient podozrenie, že sa s ním pokúša spojiť podvodník, má okamžite ukončiť hovor a overiť si situáciu priamo v pobočke alebo na oficiálnej infolinke banky.
„Podvodníci budú skúšať nové cesty vždy, keď sa staré prestanú dariť. Jedinou obranou je opatrnosť a zdravý rozum,“ uzatvára Adamovský.
