- aktualizované 5. novembra 17:30
Banky na Slovensku by mali v budúcom roku platiť vyšší bankový odvod. Na utorkovej tlačovej besede to uviedol predseda Smeru-SD Robert Fico. Dôvodom podľa neho je zvyšovanie poplatkov bánk, a to aj napriek tomu, že bankový sektor eviduje ročne zisky v stovkách miliónov eur. „Odhad na tento rok je čistý zisk okolo 700 mil. eur,“ skonštatoval Fico.
Podľa súčasných podmienok je sadzba 0,2 % z hodnoty svojich pasív vykazovaných v súvahe s tým, že sadzba mala byť zachovaná aj v budúcom roku a v roku 2021 už mal byť odvod zrušený. „My chceme sadzbu v budúcom roku zvýšiť na 0,4 %, a teda od roku 2021 sa odvod zruší,“ vysvetlil Fico. Avšak ministerstvo financií avizovalo, že plánuje odvod aj predĺžiť.
Banky zvyšujú poplatky
Dôvodom vysokých ziskov bánk na Slovensku nie je podľa Fica to, že by poskytovali dobré úvery a v tejto oblasti podnikali. Naopak, sme podľa neho svedkami poklesu poskytovania úverov. Pod zisky bánk sa tak podpisuje podľa Fica nová poplatková politika bánk, pričom v tomto roku banky zvýšili poplatky od 20 % ale niekde aj o viac ako 200 %. A aj od novembra niektoré bankové domy avizovali zmenu svojich cenníkov. „Ak teda pripustíme, že miera ziskovosti bankového sektora je založená na poplatkoch, tak nám neostáva nič iné, než hovoriť o zvýšení bankového odvodu v nasledujúcom roku,“ povedal Fico.
Pri súčasne nastavených podmienkach bankového odvodu by do štátneho rozpočtu malo pribudnúť od bánk podľa Fica približne 130 mil. eur. V budúcom roku by to teda mal byť dvojnásobok. Minister financií Ladislav Kamenický by mal návrh na zmenu bankového odvodu predložiť na stredajšie rokovanie vlády SR. „Ak tak neurobí, tak to urobíme formou klasického poslaneckého zákona, parlament začína 26. novembra,“ skonštatoval Fico.
Ohrozené rozpočtové ciele
Ako však avizoval prostredníctvom tlačovej správy minister financií Ladislav Kamenický, návrh na zdvojnásobenie osobitného odvodu vybraných finančných inštitúcií na stredajšie rokovanie predloží. Súčasťou novely zákona bude aj predĺženie účinnosti tohto odvodu.
„Mojim prvoradým cieľom je, aby bol rozpočet na budúci rok schválený tak, aby deficit verejných financií v roku 2020 nepresiahol 0,49% HDP. V predvolebnom období a pri opatreniach, ktoré prechádzajú Národnou radou SR je však tento cieľ stále ohrozený, preto som zareagoval na výzvu koaličnej rady a predložím na rokovanie vlády návrh novely zákona o osobitnom odvode vybraných finančných inštitúcií,“ hovorí minister financií Ladislav Kamenický.
Návrh bude mať podporu
So zámerom zvýšiť osobitný bankový odvod podľa riaditeľky kancelárie predsedu SNS Zuzany Škopcovej prišiel predseda strany Andrej Danko. „SNS to v plnom rozsahu podporí,“ povedala pre agentúru SITA Škopcová.
Návrh získa podporu aj zo strany opozičného hnutia Sme rodina. Podľa predsedu hnutia Borisa Kollára sú bankové odvody správne a treba odvod zvýšiť. „Zahlasujeme za návrh,“ povedal Kollár. Avšak podľa neho návrh bude mať za následok to, že banky opäť budú zvyšovať svoje poplatky bežným ľuďom. Riešením podľa Kollára sú bezpoplatkové bežné účty stanovené zákonom. Začiatkom tohto roka hnutie navrhovalo zvýšiť hranicu príjmu na získanie bezplatného základného bankového produktu z úrovne 400 eur na 1 250 eur, návrh však hlasovaním neprešiel. Ako však avizoval Kollár, hnutie znovu predloží tento návrh.
Strana Sloboda a Solidarita (SaS) nesúhlasí s návrhom Smeru. „Zvýšenie bankového odvodu sa len a len premietne do novej vlny poplatkov pre ľudí. Tento odvod v konečnom dôsledku zaplatia občania z vlastného vrecka,“ uviedol predseda SaS Richard Sulík. Vzhľadom na to, že vláda nevie rozumne hospodáriť a verejné financie sa nevyvíjajú správnym smerom, strana SaS chce zvolať mimoriadny finančný výbor a vyzýva na nepodporenie budúcoročného štátneho rozpočtu.
Banky sa bránia
Slovenská banková asociácia v stanovisku k návrhu na zmenu osobitného bankového odvodu uviedla, že slovenské banky za osem rokov odviedli na daniach viac ako 1,2 mld. eur a 97 mil. eur do Fondu ochrany vkladov. Osobitný bankový odvod, kam banky uhradili ďalších 1,16 mld. eur, je podľa nej vlastne dvojitým zdanením. „Odvod sa mal platiť len do vytvorenia jednotného európskeho rezolučného fondu, ktorý vznikol v roku 2015 a má kryť náklady spojené s prípadnou finančnou krízou. Do dnešného dňa slovenské banky ešte aj do tohto fondu odviedli 110 mil. eur. Slovensko je jediná krajina EÚ, ktorá prispieva dvakrát na ten istý účel,“ konštatuje v stanovisku asociácia.
„Nie je pravda, že banky poskytujú menej úverov. Práve naopak, ich počet je najvyšší v histórii aj vďaka atraktívnym úrokovým sadzbám. Na Slovensku môžu klienti čerpať úvery s úrokovými sadzbami, ktoré sú tretie najnižšie v eurozóne,“ uvádza sa v stanovisku asociácie.
Odvod platia už niekoľko rokov
Osobitný odvod platia banky na Slovensku od roku 2012. Až do roku 2015 bola sadzba osobitného odvodu vo výške 0,4 % a od roku 2015 sa znížila na úroveň 0,2 % zo základu pre výpočet odvodu. V roku 2016 bola prijatá novela zákona o osobitnom odvode vybraných finančných inštitúcií. Tá ponechala sadzbu osobitného odvodu bánk na kalendárne roky 2017 až 2020 na pôvodnej úrovni koeficientu 0,2 % zo základu pre výpočet odvodu. Od roku 2021 už pritom zákon počítal s nulovou sadzbou odvodu.
