Slovenské domácnosti, ktoré v posledných rokoch pociťovali rast splátok hypoték, sa od decembra 2025 budú musieť spoliehať na pomoc bánk, nie štátu.
Schválený nový zákon
Parlament totiž schválil nový zákon o spotrebiteľských úveroch, ktorý okrem prispôsobenia slovenského práva európskej legislatíve prináša aj zásadnú zmenu, a to presun štátnej pomoci so zvýšenými hypotekárnymi splátkami priamo na finančné domy.
Hypotekárna jeseň je tu. Ktorá fixácia je podľa analytika momentálne najvýhodnejšia?
Pomoc, ktorá bola pôvodne jednou z vládnych vlajkových lodí počas predvolebnej kampane, fungovala od roku 2023 ako reakcia na prudký rast úrokových sadzieb. Štát vtedy sľuboval, že domácnostiam pomôže zvládnuť vyššie splátky tým, že im preplatí tri štvrtiny nárastu splátky, maximálne do výšky 150 eur mesačne.
Mechanizmus sa však ukázal ako neefektívny a administratívne náročný. Z odhadovaných 200-tisíc oprávnených domácností o pomoc napokon požiadalo len približne 35-tisíc.
Priemerný mesačný príspevok 88 eur
Podľa Ministerstva financií SR štát na program od jeho spustenia minul okolo 41 miliónov eur, no efekt bol minimálny. Priemerný mesačný príspevok dosahoval necelých 88 eur, pričom mnohí žiadatelia narážali na zložitý proces cez úrady práce a prísne podmienky posudzovania príjmu.
„Ukázalo sa, že občania si dokážu poradiť aj bez tejto pomoci. Väčšina z nich spláca bez problémov alebo si úver refinancovala za výhodnejších podmienok,“ potvrdzujú aj analytici z Národnej banky Slovenska (NBS), ktorá už pred spustením programu upozorňovala, že domácnosti zvládnu zvýšené splátky aj bez zásahu štátu.
Minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD) preto presadil, aby sa od decembra 2025 podpora presunula z verejných rozpočtov na banky. „Chceme, aby sa banky podieľali na konsolidácii verejných financií a prevzali zodpovednosť za bonifikáciu úverov,“ uviedol v parlamente.
75 percent rozdielu medzi pôvodnou a novou splátkou
Pomoc zostane zachovaná v rovnakom rozsahu – 75 % rozdielu medzi pôvodnou a novou splátkou, maximálne 150 eur mesačne – no tentoraz ju budú spracovávať banky, nie úrady práce.
Zákon počíta s tým, že systém bude spočiatku dobrovoľný. Ak by sa však ukázalo, že banky pomoc neponúkajú alebo by sa koordinovali pri jej odmietaní, štát môže z dobrovoľnosti spraviť povinnosť. „Ak by som mal pocit, že sa tu deje kartel, zavedieme povinnosť,“ varoval Kamenický. Zákon zároveň uvádza, že banky môžu pomoc poskytovať do 30. novembra 2027.
Presun financovania pomoci na banky je zároveň súčasťou širšej konsolidačnej stratégie vlády. Ministerstvo financií od bánk očakáva vyšší príspevok do štátneho rozpočtu nielen cez túto formu pomoci, ale aj cez nové dane. Napríklad z platieb hazardných hráčov či rozšírenie odvodov v regulovaných odvetviach. Štát si tak chce v roku 2026 prilepšiť približne o 50 miliónov eur.
Kým vláda hovorí o „sociálne spravodlivej konsolidácii“, pre banky to znamená ďalšiu záťaž po sérii zvýšených odvodov z posledných rokov. Ich čistý zisk pritom presahuje miliardu eur ročne, a preto ich vláda považuje za silného partnera, ktorý môže časť bremena uniesť.
