Zákon o stavebnom sporení sa bude zrejme meniť. Štátna prémia k stavebnému sporeniu sa podľa zistení Pravdy bude prideľovať len ľuďom s nižšími príjmami. V súčasnosti však stavebné sporiteľne nezisťujú výšku príjmu klienta, čo by teda znamenalo vyššiu administratívnu náročnosť a zásah do informačných systémov. Niektorí analytici tvrdia, že dotovanie stavebného sporenia treba zrušiť úplne. Stavebné sporiteľne považujú za predčasné vyjadrovať sa k pripravovaným zmenám, nakoľko presné znenie ešte nepoznajú.
Dotovanie údajne deformuje trh
Štátnu prémiu, ktorá je v súčasnosti vo výške 66,39 eura, by podľa medializovaných informácií mali získať len občania s mesačným príjmom do 1,3-násobku priemernej hrubej mzdy na Slovensku. Minulý rok by to predstavovalo zhruba 1 150 eur. Podľa riaditeľa inštitútu INEKO Petra Goliaša dotovanie stavebného sporenia treba zrušiť, keďže deformuje trh, lebo z dotácií profitujú tri spoločnosti, a prostriedky sa nepoužívajú len na bývanie, ale prakticky na akúkoľvek spotrebu. Bývanie je v súčasnosti podľa neho relatívne dostupné vďaka nízkym úrokom.
Podobný názor zastáva aj Inštitút ekonomických a spoločenských analýz (INESS). Podporu stavebného sporenia považuje za neefektívny výdavok a dlhodobo navrhuje jeho zrušenie. „Dôvody sú dva: po prvé, je to typický príklad neadresného výdavku, kde verejná správa daňovníkovi z jedného vrecka vezme a do druhého cez stavebné sporiteľne o niečo menej vráti. Po druhé, slovo „stavebné“ je do značnej miery fiktívne. Dnes sa vôbec nevie, koľko reálne z tejto prémie smeruje do stavieb. Naviac nie je vôbec jasné, aký prospech vyplýva z podpory nakupovania nehnuteľností. Slovensko je už teraz krajinou s jednou najvyšších mier vlastníctva nehnuteľností,“ vysvetlil analytik INESS Martin Vlachynský.
Zásah do informačných systémov
Testovanie príjmov zvýši podľa Goliaša administratívnu náročnosť pri získaní prémie. Napríklad pre Prvú stavebnú sporiteľňu by tento návrh, v prípade, že by vstúpil do platnosti, znamenal výrazný zásah do informačných systémov, najmä v súvislosti s každoročným zberom dát od klientov. V súčasnosti totiž stavebné sporiteľne nezisťujú výšku príjmu klienta, ktorý si uzatvára zmluvu o stavebnom sporení. Testovanie príjmov však na druhej strane podľa Goliaša zníži počet poberateľov dotácie s vyšším príjmom, ktorí na podporu štátu nie sú odkázaní.
Štátna podpora bývania by aj podľa výkonného riaditeľ portálu Finančný kompas Maroša Ovčarika mala byť cielená skôr na sociálne slabšie skupiny. „Nevidím dôvod, aby ľudia s nadštandardným príjmom mali mať možnosť využívať takúto podporu,“ povedal Ovčarik. Pri ľuďoch s hrubým príjmom do 1 200 eur predpokladá, že výrazne ubudne počet tých, ktorí dokážu mesačne odvádzať viac ako sto eur. „Takže okruh ľudí, ktorí využijú plnú výšku štátnej podpory sa podľa môjho názoru významne zredukuje,“ uviedol Ovčarik.
Stavebné sporiteľne sa zatiaľ vyjadrovať nechcú
Wüstenrot stavebná sporiteľňa považuje za predčasné vyjadrovať sa k dosahom novely zákona, ktorá je v štádiu prípravy. Rovnako sa vyjadrila aj ČSOB stavebná sporiteľňa, pričom doplnila, že čiastočnú či plnú výšku stavebnej prémie poberá približne 72 % z celkového počtu jej klientov. Zástupcovia Prvej stavebnej sporiteľne boli medializovanými informáciami o údajných zmenách v zákone o stavebnom sporení prekvapení. „S Prvou stavebnou sporiteľňou o tejto údajne navrhovanej zmene nikto z kompetentných zatiaľ nerokoval,“ povedal hovorca firmy Radovan Slobodník.
Pri zvyšovaní optimálneho ročného vkladu na získanie maximálnej štátnej prémie je podľa Prvej stavebnej sporiteľne čoraz menej Slovákov schopných nasporiť toľko, aby maximálnu štátnu prémiu získali. Kým za rok 2014 to bolo 48 %, v roku 2015 to bolo zhruba 38,2 % klientov. Ak by údajný návrh vládnej koalície vstúpil do platnosti, počet klientov, ktorí získajú maximálnu štátnu prémiu, by podľa Prvej stavebnej sporiteľne ešte viac klesol. „Z tohto pohľadu pôsobí uvedená údajná dohoda vládnej koalície antisociálne,“ povedal Slobodník.
Stavebné sporenie je podľa PSS žiadané
Stavebné sporenie je na Slovensku podľa Prvej stavebnej sporiteľne žiadaným finančným nástrojom. „Za 23 rokov existencie stavebného sporenia na Slovensku sme uzatvorili viac než 4 milióny zmlúv o stavebnom sporení. Za spomínané obdobie poskytla firma na financovanie bývania na Slovensku takmer 9 miliárd eur,“ pokračoval Slobodník. Profit z podpory stavebného sporenia má podľa neho aj štát. Z každého eura poskytnutej štátnej prémie sa mu vracia 6 až 8 eur vo forme daní a odvodov.
Stavebné sporenie má podľa Ovčarika motivovať ľudí si sporiť a dlhodobejšie sa pripravovať na financovanie bývania. A v čase, kedy banky výrazne obmedzujú poskytovanie stopercentných hypoték, má to zmysel o to viac. „Na druhej strane pokiaľ sa časť peňazí v stavebnom sporení dá využiť aj bezúčelovo, jeho význam sa potom stráca. Peniaze v rámci stavebného sporenia sa dajú použiť bezúčelovo po šiestich rokoch sporenia,“ dodal Ovčarik.
