Dodržiavaním pravidiel eurozóny rozpočet podľa ministerstva financií v budúcnosti absorbuje aj očakávané rastúce náklady na starnutie populácie.
Slovenský rozpočet budú držať na uzde aj európske pravidlá. Tvrdí to ministerstvo financií v reakcii na najnovšiu správu o dlhodobej udržateľnosti verejných financií od Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ), podľa ktorej sa vlani dlhodobá udržateľnosť rozpočtu zhoršila.
Správa rady totiž vychádza z hypotetického scenára, podľa ktorého nebude rozpočtová politika nasledujúcich 50 rokov ovplyvnená ďalšími vládnymi opatreniami. Európske pravidlá však ani v budúcnosti Slovensku nárasty deficitov cez nastavené limity neumožnia.
Náklady na starnutie populácie
Rozpočtová politika Slovenska tak bude musieť v budúcnosti reagovať aj na rastúce náklady v súvislosti so starnutím populácie, aby sa do stanovených mantinelov rozpočet zmestil.
„Ako členská krajina eurozóny je Slovensko v strednodobom horizonte povinné dosahovať štrukturálny schodok na úrovni 0,5 až 1 % hrubého domáceho produktu (HDP). Touto cielenou hodnotou sa tak aj priebežne absorbujú očakávané náklady na starnutie populácie,“ uviedla pre agentúru SITA hovorkyňa Ministerstva financií SR Alexandra Gogová.
Cieľom zdravé verejné financie
Čo sa týka najbližších rokov, vláda svoje ciele stanovila v najnovšom programe stability. Podľa neho by Slovensko malo do roku 2022 hospodáriť s vyrovnaným rozpočtom verejných financií a malo by tak rešpektovať strednodobý cieľ v rámci európskych pravidiel.
„Cieľom ministerstva financií je udržať zdravé verejné financie a vyrovnané hospodárenie tak v tomto, ako aj v ďalších rokoch. Dôležitý je však v tomto kontexte aj ekonomický vývoj v Európe, situácia okolo brexitu a u našich najväčších obchodných partnerov,“ dodala Gogová s tým, že kľúčové pri zostavovaní rozpočtu na ďalšie roky budú tiež balíček opatrení, o ktorom diskutuje koalícia, ale aj požiadavky jednotlivých rezortov.
Širšia konsolidácia
Ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti podľa rozpočtovej rady vlani stúpol o 0,13 % HDP na 1,32 % HDP. Znamená to, že v strednodobom horizonte je potrebné prijať dodatočné opatrenia na strane príjmov alebo výdavkov, ktoré trvalo zlepšia saldo hospodárenia verejných financií vo výške približne 1,32 % HDP tak, aby dlh verejnej správy zostal pod hornou hranicou limitu na dlh vo výške 50 % HDP v období najbližších 50 rokov.
Za vlaňajším zhoršením pritom podľa rady stála najmä skutočnosť, že vláda nevyužila priaznivý vývoj verejných financií na širšiu konsolidáciu. RRZ však upozornila, že dlhodobú udržateľnosť zhorší aj schválené zastropovanie veku odchodu do dôchodku, ktoré sa však prejaví až v hodnotení na budúci rok.
