Napätá situácia v dodávateľských reťazcoch umocnená vojenským konfliktom podľa analytika Slovenskej sporiteľne Mateja Horňáka neprospieva slovenskému priemyslu a sťahuje nadol výkonnosť ekonomiky prostredníctvom stláčania objemu exportu.
Spotreba domácností a zdražovanie
V prvom štvrťroku slovenská ekonomika medziročne rástla o 3,1 %. Ťahal ju domáci dopyt, najvýraznejšie spotreba domácností a investície.
„Pozitívnym prekvapením bol výkon spotreby domácností, ktorá na medziročnej báze rástla o viac než 9 %, čím sa stala významným prispievateľom k celkovej výkonnosti. Medziročné porovnanie je však ovplyvnené aj nízkou bázou minulého roka v dôsledku lockdownu počas druhej vlny pandémie, avšak dáta naznačujú, že ani vyššia inflácia ešte v prvom štvrťroku výrazne nebrzdila výdavky domácností,“ hovorí Horňák.
Nové geopolitické výzvy spojené s vyššími výdavkami na ochranu hraníc či humanitárnu pomoc nepotlačili výdavky vlády podľa neho do tej miery, ako sa očakávalo, čo prinieslo medziročný pokles spotreby vlády.
Ekonomická výkonnosť
Firmy, niektoré ešte úplne nevyrovnané s dopadmi pandémie, už čelili novej výzve, a to vojenskej invázii v susednej krajine s dopadom na celosvetovú ekonomickú výkonnosť.
To podľa Horňáka motivuje spoločnosti k väčšej obozretnosti pri investíciách. Problémy v dodávateľských reťazcoch sa v ekonomikách začali prejavovať už v minulom roku, najmä v dôsledku dopadov pandémie a svižnému rastu dopytu.
„No po otvorenom vojenskom konflikte a postupnom pretŕhaní väzieb medzi západom a Ruskom sa napätie výrazne zvýšilo,“ skonštatoval Horňák.
Priemyselníci sú optimistickí
V súčasnosti Slovenská sporiteľňa predpokladá, že rast slovenskej ekonomiky v tomto roku dosiahne 2 % s podobnou štruktúrou, aká bola v prvom štvrťroku.
„Teda s pozitívnym príspevkom zo strany domáceho dopytu a negatívnym príspevkom zahraničného obchodu,“ povedal Horňák. Celkový dopad bude podľa neho závislý od ďalšieho vývoja konfliktu, resp. nájdenia alternatívnych dodávateľských sietí pre slovenský priemysel.
„Posledné mesačné dáta však ukazujú výrazný optimizmus slovenských priemyselníkov, na potvrdenie tohto optimizmu dátami si však musíme ešte chvíľu počkať,“ dodal Horňák.
Dopady vojny na Ukrajine
„Jemne silnejší ako nami pôvodne očakávaný úvod roka nepremietame do zvýšenia odhadu rastu slovenskej ekonomiky v tomto roku. Riziká pre ďalšie štvrťroky sú totiž vychýlené výrazne smerom nadol a súvisia najmä s negatívnymi dopadmi vojny na Ukrajine, a to či už priamymi, tak aj nepriamymi,“ pokračoval analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák.
Už v minulých týždňoch preto odhad rastu HDP pre tento a budúci rok revidovali smerom nadol, a to z 2,5 % na 1,6 % tento rok a z 3,9 % na 3,4 % budúci rok.
Nedostatok čipov by mal podľa Koršňáka narúšať zotavenie priemyslu počas väčšiny roka. Vysoká inflácia by v nasledujúcich štvrťrokoch mala čoraz viac nahlodávať aj spotrebu domácnosti.
„Vyššia inflácia sa na príjmoch domácnosti prejaví až s oneskorením. Reálne príjmy časti domácnosti teda v najbližších štvrťrokoch najskôr klesnú,“ informuje Koršňák. Ekonomiku by najmä smerom k záveru roka mali podľa neho čoraz viac podporovať verejné investície.
