Slovenská republika zaznamenala v najnovšom rebríčku globálnej konkurencieschopnosti ďalší pokles a obsadila 63. miesto zo 69 hodnotených krajín. Vyplýva to z výsledkov merania, ktoré zverejnil Inštitút slobody a podnikania (ISP) v spolupráci so švajčiarskym Inštitútom pre rozvoj manažmentu (IMD) a ďalšími 66 organizáciami z celého sveta. Ide už o štvrtý pokles v poradí za posledné roky, pričom ešte v roku 2021 bolo Slovensko na 50. priečke.
Prvé miesto v rebríčku patrí Švajčiarsku, na druhom mieste skončil Singapur a tretí je Hongkong. V prvej desiatke sa umiestnili aj Dánsko, Spojené arabské emiráty, Taiwan, Írsko, Švédsko, Katar a Holandsko. Česká republika si oproti minulému roku polepšila o štyri miesta a je na 25. mieste, čo je v porovnaní so Slovenskom takmer o 40 miest lepšie postavenie.
Problémy slovenskej ekonomiky sa prehlbujú
Slovensko podľa hodnotenia čelí rastúcim štrukturálnym výzvam a nedostatočnej reakcii na meniace sa globálne podmienky. „Hodnotenie poukazuje na spomaľovanie hospodárskeho rastu, vysoké energetické náklady, nedostatok pracovnej sily v kľúčových sektoroch, ako aj na neefektívnu konsolidáciu verejných financií,“ konštatuje inštitút.
Slovensko zaostáva v Indexe prosperity krajín Európskej únie, experti volajú po reformách
Medzi hlavné faktory atraktívnosti Slovenska podľa prieskumu respondentov patria prítomnosť kvalifikovanej pracovnej sily, nákladová konkurencieschopnosť a prístup k financovaniu. Naopak, podnikatelia najviac kritizujú spomalenie tvorby hrubého fixného kapitálu, politickú nestabilitu a vývoj menového kurzu.
Zníženie energetickej náročnosti a reformy sú nevyhnutné
Na zvrátenie negatívnych trendov je podľa inštitútu nevyhnutné, aby Slovensko znížilo energetickú náročnosť a diverzifikovalo energetické zdroje, posilnilo trh práce, zreformovalo daňový systém a investovalo do výskumu, inovácií a technologického rozvoja. Medzi hlavné výzvy slovenskej ekonomiky podľa inštitútu patrí spomalenie rastu HDP. Automobilový priemysel je obzvlášť zraniteľný kvôli americkým clám.
Rast slovenskej ekonomiky sa spomalí a inflácia opäť porastie, hovorí prognóza Ekonomického ústavu SAV
Ďalej je to fiškálna konsolidácia zameraná najmä na zvyšovanie daňových príjmov, ktorá neznižuje výdavky a zahŕňa aj transakčnú daň negatívne vplývajúcu na podnikanie. Výzvou sú aj vysoké náklady na energie ohrozujúce priemyselnú produkciu aj vývozy, nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily, čo vedie k odchodu mladých odborníkov do zahraničia, ako aj rastúca inflácia, ktorá znižuje kúpnu silu domácností a ohrozuje ich úspory.
