Vláda schválila výročnú správu o pokroku za rok 2026, ktorá mapuje aktuálny stav verejných financií aj plnenie reformných záväzkov. Dokument zároveň aktualizuje výhľad ekonomiky a rozpočtové ciele do roku 2028 v súlade s európskymi pravidlami fiškálneho dohľadu.
Kľúčovým odkazom správy je, že konsolidácia verejných financií pokračuje, no tempo jej napredovania výrazne ovplyvňuje slabší ekonomický rast a zhoršené medzinárodné prostredie. Slovensko podľa zverejneného materiálu vstupovalo do aktuálneho obdobia s výrazne narušenými verejnými financiami po predchádzajúcich krízach a expanzívnej politike.
Procedúra nadmerného deficitu
Aj preto sa krajina ocitla v procedúre nadmerného deficitu. Strednodobý fiškálno-štrukturálny plán, prijatý na jeseň 2024, mal nastaviť jasnú trajektóriu ozdravovania rozpočtu, najmä prostredníctvom kontroly rastu verejných výdavkov. Práve tento mechanizmus zostáva základným pilierom súčasnej fiškálnej stratégie.
Slovensku znížili rating, Demokrati hovoria o vážnom varovaní. Upozorňujú na dlh aj slabý rast ekonomiky
Aktuálna správa však upozorňuje, že ekonomické podmienky sa vyvíjajú menej priaznivo, než sa pôvodne očakávalo. Rast hospodárstva sa má v roku 2026 pohybovať len okolo jedného percenta, pričom ho ťahajú najmä investície z plánu obnovy.
V nasledujúcom roku by sa mal mierne zrýchliť, a to aj vďaka nábehu novej automobilovej výroby. Významným rizikom však zostáva geopolitická situácia, vrátane konfliktu v Iráne či rastúcich obchodných bariér, ktoré tlmia globálny dopyt aj exportné možnosti Slovenska.
Zlepšovanie hospodárenia štátu
Aj napriek týmto okolnostiam vláda deklaruje postupné zlepšovanie hospodárenia štátu. Deficit verejných financií by sa mal v tomto roku udržať blízko štyroch percent hrubého domáceho produktu. Ide o výsledok viacerých konsolidačných opatrení, ktoré už priniesli citeľné zníženie schodku oproti predchádzajúcim rokom.
Ministerstvo financií zároveň upozorňuje, že bez prijatých krokov by deficit mohol dosiahnuť až sedem percent HDP a verejný dlh by v horizonte niekoľkých rokov výrazne eskaloval. Na rozpočet však čoraz viac tlačia aj externé faktory.
Vyššie úrokové sadzby zvyšujú náklady na obsluhu dlhu a zároveň rastú výdavky na obranu, ktoré reflektujú medzinárodné záväzky Slovenska. Práve tieto položky podľa správy výrazne tlmia efekt konsolidačných opatrení.
Stabilizácia verejného dlhu
V reakcii na aktuálnu situáciu vláda mierne upravila svoje rozpočtové ciele. Namiesto rýchlejšieho znižovania deficitu zvolila opatrnejší prístup, aby sa vyhla príliš restriktívnej politike, ktorá by mohla ešte viac oslabiť ekonomický rast.
Novým cieľom je postupné zníženie deficitu na úroveň približne 4,2 percenta HDP v roku 2027 a 4,1 percenta v roku 2028. Takto nastavená trajektória je podľa ministerstva v súlade s pravidlami Európskej únie, ktoré umožňujú flexibilitu v nepriaznivých časoch.
Horšia známka pre Slovensko od S&P, ratingová agentúra spomína riziká aj pomalší rast ekonomiky
Dlhodobým cieľom zostáva stabilizácia verejného dlhu. Tá by sa mohla dosiahnuť na prelome dekády, ak sa podarí stlačiť deficit pod hranicu troch percent HDP. To však podľa zverejneného materiálu bude závisieť nielen od pokračovania konsolidácie, ale aj od vývoja ekonomiky a externého prostredia.
Sektory energetiky a školstva
Správa zároveň hodnotí pokrok v oblasti štrukturálnych reforiem a investícií. Najvýraznejšie posuny zaznamenali sektory energetiky a školstva, pričom približne tretina plánovaných opatrení je už dokončená.
V niektorých prípadoch došlo k úpravám cieľov alebo metodiky ich hodnotenia, napríklad pri rozvoji obnoviteľných zdrojov či modernizácii železničnej infraštruktúry. Paralelne vláda pripravuje ďalšie reformné kroky, vrátane opatrení na zlepšenie výberu daní a obmedzenie daňových únikov.
