V dobiehaní vyspelej Európy dlhodobo stagnujeme. Podľa analytikov Slovenskej sporiteľne je to prakticky od roku 2010. Za zlatú dekádu slovenskej ekonomiky označili roky 2000 až 2010, kedy sa Slovensko k priemeru EÚ priblížili o 25 percentuálnych bodov.
Ako povedal analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák, štrukturálne reformy a vstup do EÚ urobili zo Slovenska tzv. tigra Európy s vysokými úrovňami rastu HDP. Rastový impulz založený na lacnej pracovnej sile a kopírovaní technológií zo zahraničia sa však podľa neho vyčerpáva.
Darí sa Poľsku aj Maďarsku
Z našich susedov sa darí dobiehať priemer najmä Maďarsku a Poľsku. Slovensko v praxi nie je podľa analytikov chudobnejšie, len okolité krajiny bohatnú rýchlejšie.
Inflácia môže v najbližšej dobe poskočiť nahor, príčinou podľa analytikov budú geopolitické tlaky aj neistota vo svete
Jeden z faktorov, ktorý výrazne brzdí našu krajinu, je chýbajúca vízia. Ako pokračoval generálny riaditeľ Slovenskej sporiteľne Peter Krutil, Slovensko nestagnuje len v indexe prosperity, ale stagnuje ekonomicky v podstate už viac ako dekádu. Je potrebná podľa neho vízia a zhoda na tom, ako má vyzerať prosperujúce Slovensko v budúcnosti.
„Skúsenosti z vyspelých krajín ukazujú, že úspešnou cestou môže byť spolupráca všetkých dôležitých strán, teda vlády, súkromného a mimovládneho sektora, ktoré sa spoločne dohodnú a pripravia riešenia,“ uviedol Krutil.
Pracovná sila je najväčším otáznikom
Zaostávanie Slovenska nie je dobrou správou pre ľudí, firmy a ani pre štát. Pracovná sila môže byť najväčším otáznikom, keďže do desiatich rokov ubudne vo vekovej kategórii 18 až 64 rokov približne 200-tisíc ľudí. A ďalej v čase to bude len horšie.
Príbeh rekordných úrokových sadzieb sa končí, podľa Kažimíra by sme už mohli začať uvoľňovať opraty
„Ak sa ako krajina chceme pohnúť k prosperujúcej budúcnosti, potrebujeme zmeny,“ povedala hlavná ekonómka Slovenskej sporiteľne Mária Valachyová.
Napríklad demografickú výzvu je možné podľa nej riešiť niekoľkými spôsobmi. Vytvorením atraktívneho prostredia pre vysokokvalifikovaných ľudí z tretích krajín, zastavením odchodu mozgov, či znížením byrokratickej záťaže.
Pomôcť môže robotizácia
„V neposlednom rade by nám mohla pomôcť robotizácia. Na tomto poli však vidíme, že po veľmi slušnom tempe na začiatku dnes spomaľujeme,“ hovorí Valachyová.
Pri pohľade na inštalované roboty v spracovateľskom priemysle sme síce od roku 2016 dokázali ich počet zvýšiť o 16 %, Česi však o 87 %, svetový priemer narástol o viac ako 100 % a Čína samotná o takmer 500 %.
Zaostávame vo vzdelávaní
Dôležitou oblasťou, v ktorej už tradične zaostávame, je podľa analytikov vzdelávanie. V PISA testovaní sme opäť nemali najlepšie výsledky. Inšpiráciu by sme mohli hľadať v európskej jednotke vo vzdelávaní, v Estónsku.
Kvalita korporátnych dlhopisov je na Slovensku nízka, no aj tak si ich ľudia obľúbili viac než napríklad tretí dôchodkový pilier
„Svoj úspech postavili na troch kľúčových pilieroch. Na motivovaných učiteľoch, autonómii a flexibilite a na prístupe, že všetci študenti sú dôležití. Kľúčovú úlohu zohráva vzdelávanie už v ranom detstve. Vie zmierniť sociálne rovnosti a podporiť lepšie výsledky študentov. Aj preto sa kvalitné vzdelávanie a starostlivosť v ranom veku stáva prioritu v mnohých krajinách,“ vraví vedúci oddelenia makroekonomických analýz Erste Group Juraj Kotian.
Podiel detí starších ako tri roky v predškolskom vzdelávaní je na Slovensku 77 %, kým priemer únie dosahuje takmer 92 %. U nás máme pri tom výraznejšie regionálne rozdiely. V Bratislavskom kraji, na západnom a strednom Slovensku je v predškolskom vzdelávaní viac ako 80 % detí, na východnom Slovensku je to 66 %.
