AKTUALIZOVANÉ
Za tri štvrťroky tohto roka tak hrubý domáci produkt na Slovensku zaznamenal medziročný rast o 3,4 %.
Hrubý domáci produkt Slovenska v treťom štvrťroku toho roka reálne vzrástol o 3,4 %. Informoval o tom Štatistický úrad SR (ŠÚ), ktorý tak mierne, o 0,1 percentuálneho bodu, navýšil svoj rýchly odhad rastu ekonomiky z predchádzajúceho mesiaca. Medziročne sa tak tempo rastu hrubého domáceho produktu zrýchlilo o 0,7 percentuálneho bodu. V druhom štvrťroku tohto roka pritom po revízii slovenské hospodárstvo stúplo o 3,7 %. V absolútnom vyjadrení sa v treťom štvrťroku vyprodukoval hrubý domáci produkt v objeme 22,315 mld. eur, čo v bežných cenách znamenalo medziročný nárast o 5 %. Slovenská ekonomika si udržuje aj medzikvartálny rast, ktorý v treťom štvrťroku oproti druhému kvartálu dosiahol 0,8 %.
Objem HDP presiahol 62 miliárd eur
Za tri štvrťroky tohto roka tak tvorba hrubého domáceho produktu na Slovensku dosiahla v nominálnom vyjadrení 62,85 mld. eur. V bežných cenách to znamenalo medziročný nárast vyprodukovaného hrubého domáceho produktu o 4,5 % a v stálych cenách slovenské hospodárstvo zaznamenalo medziročný rast o 3,4 %.
Rast hospodárstva v treťom štvrťroku tohto roka podporil rast domáceho, ako aj zahraničného dopytu zhodne o 3,8 %. Dynamika rastu domáceho dopytu sa zrýchlila o 4,9 percentuálneho bodu, naopak dynamika rastu zahraničného dopytu sa spomalila o 2,1 percentuálneho bodu. Rast dovozu výrobkov a služieb sa zrýchlil o 4,3 percentuálneho bodu na 5,9 %. V štruktúre domáceho dopytu sa zvýšili výdavky na konečnú spotrebu v úhrne o 2,5 %, z toho konečná spotreba domácností o 4 %. Klesla konečná spotreba verejnej správy o 1,4 % a konečná spotreba neziskových inštitúcií slúžiacich domácnostiam o 0,8 %. Rast dosiahla aj tvorba hrubého kapitálu o 7,4 %, z toho tvorba hrubého fixného kapitálu o 10,4 %.
Pridaná hodnota rástla
Reálny rast hrubého domáceho produktu bol generovaný vyššou pridanou hodnotou vytvorenou vo finančných a poisťovacích činnostiach o 12,3 %, vo veľkoobchode a maloobchode, oprave motorových vozidiel a motocyklov, doprave a skladovaní, ubytovaní a stravovaní o 6,9 %, v činnostiach v oblasti nehnuteľností o 4,5 % či v informačných a komunikačných činnostiach o 4,2 %. Vyprodukovaná pridaná hodnota rástla aj v stavebníctve a vo verejnej správe, vzdelávaní, zdravotníctve a sociálnej pomoci zhodne o 2,3 %, v odborných, vedeckých a technických činnostiach o 2,2 %, v umení, zábave a rekreácii a ostatných činnostiach o 1,9 % a v priemysle o 1,4 %. Pokles sa zaznamenal v pôdohospodárstve o 7,3 %. Pozitívne pôsobil aj vyšší výber čistých daní z produktov o 7,6 %.
Pomáha domáci dopyt aj investície
Rast slovenského hospodárstva tak opäť podporoval domáci dopyt, ku ktorému sa však v treťom kvartáli pridali aj investície. „Nahrával im výrazný bázický efekt z minulého roka, kedy investície korigovali rýchly rast eurofondového roka 2015,“ konštatuje analytička Slovenskej sporiteľne Katarína Muchová. Svoju úlohu však zrejme už zohrali aj rastúce súkromné investície automobilového sektora a od dna sa odrazili aj verejné investície. Podľa analytika UniCredit Bank Ľubomíra Koršňáka za tým možno hľadať aj voľby do vyšších územných celkov, ktoré pravdepodobne zvýšili investície žúp, ale aj postupný reštart výstavby diaľnic.
Silný vplyv na vývoj ekonomiky majú aj rastúce výdavky domácností, a to napriek tomu, že ceny sa v posledných mesiacoch vrátili k rastu. „Napriek cenovému vývoju sa domácnosti v spotrebných výdavkoch neobmedzujú, ich spotreba rastie najrýchlejšie od krízy,“ píšu v komentári analytici menového úseku Národnej banky Slovenska.
Riziká sú vyrovnané
Zverejnené dáta za tretí štvrťrok výraznejšie odhady hospodárskeho rastu na tento rok nezamiešali. Podľa posledného prieskumu centrálnej banky analytici predpokladajú na tento rok rast hrubého domáceho produktu v priemere o 3,3 %. V štruktúre by si mal podľa analytičky Slovenskej sporiteľne Kataríny Muchovej udržať kľúčovú pozíciu domáci dopyt a v nej najmä spotreba domácností. V tomto roku by však mali k rastu hrubého domáceho produktu pozitívne prispievať aj investície. “Riziká rastu sú mierne a pomerne vyrovnané. Isté negatívne riziko vyplýva z rokovaní o Brexite a ich dopadu na euro a sentiment, ako aj geopolitického vývoja. Na druhej strane, rýchlejší ako anticipovaný rast investícií či razantnejší rast eurozóny predstavujú pozitívne riziko pre rast slovenskej ekonomiky,“ dodala.
