Začiatok roka tradične prebúdza u Slovákov chuť „dať si do poriadku financie„, no realita ukazuje, že systematická príprava na budúcnosť stále zaostáva. Prieskum spoločnosti EOS KSI Slovensko z roku 2025 odhalil, že hoci časť domácností robí čiastkové kroky k lepšiemu hospodáreniu, ucelený prístup k osobným financiám zostáva skôr výnimkou než pravidlom.
Sporeniu na sporiacom účte alebo termínovanom vklade sa venuje 36,6 percenta respondentov, približne tretina si aktívne stráži výdavky a len štvrtina dokáže mesačne odložiť aspoň 100 eur. Skutočný základ finančnej stability však chýba – núdzový fond na nepredvídané situácie má vytvorený len každý ôsmy Slovák.
Najzávažnejší problém domácností
Práve absenciu finančnej rezervy odborníci považujú za jeden z najvážnejších problémov domácností. „Z prieskumu vidíme, že ľudia zvyčajne robia len jeden izolovaný krok. Niekto sporí, iný sleduje výdavky, ďalší má poistenie. Chýba ucelený systém práce s financiami,“ upozorňuje Václav Hřích, riaditeľ agentúry AKO, ktorá prieskum uskutočnila. Podľa jeho slov sa finančná bezpečnosť nezačína jedným produktom, ale premysleným nastavením celého rozpočtu.
Na riziká poukazuje aj Peter Čanda, špecialista inkasnej spoločnosti EOS KSI Slovensko. Zdôrazňuje, že samotný záujem o financie je síce správnym impulzom, no bez dôslednej analýzy príjmov a výdavkov ostáva len na úrovni dobrého úmyslu.
Deficit, nezamestnanosť a byty: Tri témy, ktoré rozhodnú o roku 2026
„Práve chýbajúca rezerva je často dôvodom, prečo sa ľudia pri neočakávanej udalosti dostanú do dlhov,“ vysvetľuje Čanda. Prieskum zároveň potvrdzuje, že investovanie či sofistikovanejšie finančné nástroje využíva len menšina.
Do akcií, fondov alebo dlhopisov investuje približne 14 percent opýtaných a finančného poradcu má necelých 11 percent. To naznačuje, že veľká časť populácie sa spolieha výlučne na vlastné skúsenosti, často bez odborného vedenia.
Správny čas na finančný reset
Začiatok roka pritom odborníci vnímajú ako ideálny moment na takzvaný finančný reset. Nemusí ísť o radikálne rozhodnutia ani vysoké sumy. „Aj 20 eur mesačne je lepších ako nič. Rozhodujúca je pravidelnosť a disciplína, aby sme na tieto peniaze nesiahali pri každom pokušení,“ hovorí Peter Čanda.
Traja zo sto Slovákov očakávajú zvýšenie mesačných nákladov až o vyše 500 eur
Práve drobné, opakujúce sa výdavky, ako napríklad predplatné služieb, impulzívne nákupy či zbytočné úvery, totiž často nenápadne podkopávajú rodinné rozpočty a zvyšujú riziko zadlženia.
Pozitívny posun v správaní dlžníkov
Prieskum zároveň poukazuje na pozitívny posun v správaní dlžníkov, ktorí čoraz častejšie riešia svoje záväzky v spolupráci s oficiálnymi finančnými inštitúciami a preferujú bezhotovostné formy splácania. Odborníci však varujú pred nesprávnym výberom úverových produktov.
Každý štvrtý Slovák si požičiava od svojej rodiny, prieskum odhalil aj riziká takýchto pôžičiek
Nebankový sektor patrí podľa EOS KSI Slovensko medzi najčastejšie zdroje problémových dlhov, najmä ak ide o pôžičky s neprehľadnými podmienkami alebo vysokými úrokmi. Rizikové sú najmä úvery na zbytočné výdavky a kreditné karty s úrokovými sadzbami v rozpätí 15 až 30 percent.
Zodpovedný prístup k financiám tak nie je otázkou dokonalosti, ale dlhodobého nastavenia. „Finančná zodpovednosť nie je o tom, že neurobíme chybu, ale o tom, že máme plán a vieme reagovať. Nový rok môže byť prvým krokom k menšiemu stresu a väčšej istote v budúcnosti,“ uzatvára výkonný riaditeľ EOS KSI Slovensko Peter Dvornák.
