Dlhodobé aktíva dostatočne nevytvára a na budúcnosť sa nezabezpečuje 94 % opýtaných.
Aj keď sú dve tretiny Slovákov presvedčené, že sa vo svojich financiách orientujú dobre, v hospodárení vidieť rezervy. Vyplýva to z reprezentatívneho prieskumu Nadácie Partners, ktorú pre ňu uskutočnila agentúra Focus v júli tohto roka na vzorke 1 511 respondentov. Podľa prieskumu mesačne si 10-percentnú rezervu z príjmu nevytvára 35 % opýtaných. A ďalších 28 % neodkladá do rezervy dostatočnú sumu.
Dlhodobé aktíva, teda mesačne 20 % z príjmu, dostatočne nevytvára a na budúcnosť sa nezabezpečuje 94 % opýtaných. Dominantnú časť svojich úspor majú Slováci podľa výkonného riaditeľa portálu FinancnyKompas.sk Maroša Ovčarika uloženú v bankových produktoch, ktoré dnes takmer vôbec nezarábajú. “Stále máme zakorenený pocit, že peniaze na účte, ktoré navyše vidíme, sú jediné,“ doplnila Andrea Straková zo spoločnosti Partners Group SK.
Na spotrebu ide viac
Nejaký úver či pôžičku spláca viac než polovica opýtaných. Až 85 % opýtaných uvádza, že na bežnú spotrebu dáva viac, ako je odporúčané. V prípade, že by Slováci získali vyšší obnos peňazí, nad investovaním a rezervou rozmýšľa 60 % opýtaných a na spotrebu by peniaze využilo 40 % respondentov.
Takmer polovica Slovákov má k svojej životnej úrovni neutrálny postoj. Tvrdia, že ich životná úroveň nie je ani dobrá, ani zlá. Viac než tretina, konkrétne 38 % respondentov, je so svojou životnou úrovňou spokojná a hodnotí ju ako dobrú. Naproti tomu 15 % sa na svoju životnú úroveň sťažuje.
Pozitívne očakávania do budúcnosti
Pri otázke, či si respondenti myslia, že sa ich životná úroveň domácnosti zmení v priebehu jedného roka až 66 % opýtaných neočakáva žiadne zmeny, 19 % očakáva zlepšenie a 10 % naopak zhoršenie. “Postupne rastú reálne mzdy, úspory v bankách, ale aj spotreba obyvateľov. Okrem iného aj súčasné extrémne vysoké rasty úverov svedčia o tom, že ľudia majú do budúcnosti pozitívne očakávania, že sa im ich situácia minimálne nezmení a budú schopní aj v najbližších rokoch splácať svoje záväzky vyplývajúce z úverov,” skonštatoval Ovčarik.
• DO REZERVY ODKLADAJTE 10 % Z PRÍJMU
Rezerva sa vytvára optimálne do šesťnásobku mesačného príjmu. Tieto prostriedky musia byť dostupné a bezpečné, nejde o to, aby boli výnosné. Ak už máme vytvorenú potrebnú rezervu, 10 % z príjmu môžeme presmerovať na napĺňanie iných cieľov, či už sporenie na štúdium detí alebo na svoj dôchodok.
• NA AKTÍVA A ZABEZPEČENIE PRÍJMU VYČLEŇTE 20 % Z VÝPLATY
Toto pravidlo súvisí najmä so zabezpečením príjmu, napĺňaním cieľov do budúcnosti a zabezpečením sa na dôchodok. Najskôr musí byť ochránený zdroj príjmu, aby sme mali z čoho v prípade výpadku zaplatiť výdavky a ciele.
• MAXIMÁLNE 30 % SMERUJTE DO ÚVEROV
30 % je maximum určené na úvery. „Tu mám na mysli skôr úvery súvisiace s bývaním. Ale zase platí, ak mi na úvery, pôžičky alebo splátky odchádza mesačne menej ako 30 % z príjmu, je to výborná príležitosť na sporenie, zhodnocovanie, a následné predčasné splatenie úveru,“ radí Straková.
• SPOTREBU DRŽTE DO 40 % Z PRÍJMU
40 % z príjmu na spotrebu je optimálny stav, do ktorého sa dá dostať postupne. „Funguje tu pravidlo, čím vyššie sú príjmy a lepšie nastavené financie, tým viac sa priblížim optimálnym finančným mieram. Treba ale dodať, už snaha priblížiť sa im spôsobí, že sa nám finančne lepšie darí,“ vysvetľuje Straková.
