Slováci nevyužívajú investičný potenciál naplno, podľa analýzy doplácajú na nižšiu finančnú gramotnosť

V porovnaní s krajinami eurozóny patrí Slovensko medzi štáty s nadpriemerným podielom finančných prostriedkov uložených v bankách.
Investovanie, žena
Foto: Ilustračné, www.gettyimages.com
Upútavka: Ukazuje sa, že podstatným faktorom vzniku alergií je prehnaná hygiena
Zdroj: SITA

Slováci síce v posledných rokoch investujú viac ako v minulosti, stále však nechávajú priveľkú časť svojho majetku ležať na bežných účtoch alebo v hotovosti. Podľa najnovšej analýzy spoločnosti Wood & Company tvorili vlani hotovosť a bankové vklady až 43 percent finančných aktív slovenských domácností. Hoci ide o mierny pokles oproti predchádzajúcim rokom, Slovensko naďalej zaostáva za vyspelými európskymi ekonomikami, kde domácnosti výraznejšie využívajú investičné nástroje na ochranu úspor pred infláciou.

Celkové finančné aktíva slovenských domácností dosiahli vlani približne 124,3 miliardy eur. Z tejto sumy tvorili hotovosť a vklady v bankách 53,4 miliardy eur. Ešte pred desiatimi rokmi pritom presahoval podiel peňazí uložených na účtoch alebo v hotovosti polovicu všetkých finančných aktív. Analytici preto hovoria o postupnom posune správnym smerom, zároveň však upozorňujú, že priestor na efektívnejšie zhodnocovanie úspor zostáva stále veľký.

Finančná rezerva

V porovnaní s krajinami eurozóny patrí Slovensko medzi štáty s nadpriemerným podielom finančných prostriedkov uložených v bankách. Priemer eurozóny sa totiž dlhodobo pohybuje približne na úrovni jednej tretiny finančných aktív domácností. Vyšší alebo porovnateľný podiel ako Slovensko vykazujú najmä Luxembursko, Portugalsko, Slovinsko, Grécko, Malta, Poľsko či Cyprus. Na opačnom konci rebríčka sú severské krajiny, Holandsko, Belgicko, Francúzsko, Taliansko či susedné Maďarsko, kde hotovosť a bankové vklady predstavujú menej ako 30 percent finančných aktív.

Držať finančnú rezervu na účte je podľa odborníkov nevyhnutné, keďže slúži ako okamžite dostupná ochrana pri nečakaných výdavkoch. Vo všeobecnosti sa odporúča mať rezervu vo výške troch až šiestich mesačných výdavkov. Ak však domácnosti ponechávajú na účtoch dlhodobo vysoké sumy, ich reálna hodnota sa vplyvom inflácie postupne znižuje, keďže úročenie bežných účtov a väčšiny vkladov nedokáže rast cien pokryť.

Práve vysoká inflácia v uplynulých rokoch motivovala časť Slovákov hľadať alternatívne spôsoby zhodnocovania úspor. Podiel investícií do akcií, dlhopisov, ETF fondov či podielových fondov sa vlani zvýšil na 27 percent finančných aktív domácností, pričom ešte rok predtým predstavoval 25 percent. Celkový objem investovaných prostriedkov dosiahol 33,9 miliardy eur. Napriek rastúcemu záujmu však Slovensko za európskym priemerom stále výrazne zaostáva. Vo viacerých krajinách Európskej únie totiž investičné nástroje tvoria približne polovicu finančných aktív domácností. Medzi takéto krajiny patria aj Česká republika a Maďarsko.

Investičná gramotnosť

Významnou súčasťou finančného majetku slovenských domácností sú aj produkty životného poistenia, dôchodkové úspory a štandardizované záruky. Ich podiel sa za posledné desaťročie zvýšil zo zhruba 17 na 23 percent, čo naznačuje rastúci záujem domácností o dlhodobé zabezpečenie.

Podľa analytičky Wood & Company Evy Sadovskej Slovensko stále nevyužíva svoj investičný potenciál naplno. Jednou z hlavných prekážok zostáva nižšia finančná a investičná gramotnosť. Potvrdzuje to aj Index investičnej gramotnosti investičnej platformy Portu, ktorý na začiatku roka 2026 dosiahol na Slovensku hodnotu 92,4 bodu, čo predstavovalo najnižšiu úroveň za posledných päť rokov. Slovákom robia problémy najmä základné finančné výpočty, práca s percentami či pochopenie princípu zloženého úročenia.

Významnú úlohu zohráva aj špecifická štruktúra majetku slovenských domácností. Viac ako 93 percent Slovákov býva vo vlastnej nehnuteľnosti, čo je po Rumunsku druhý najvyšší podiel v Európskej únii. Mnohí preto uprednostňujú investície do bývania pred budovaním diverzifikovaného investičného portfólia. Kým v minulosti dominovali nákupy investičných bytov, v posledných rokoch rastie záujem o realitné fondy, ktoré investujú do administratívnych budov, obchodných centier či developerských projektov rezidenčnej výstavby.

Odborné poradenstvo

Rozširujúca sa ponuka investičných produktov zároveň prináša väčšiu potrebu odborného poradenstva. Podľa Wood & Company sa viac ako 90 percent skúsených kvalifikovaných investorov pri rozhodovaní spolieha na odporúčania wealth manažéra, ktorý klientovi pomáha zostaviť portfólio zohľadňujúce nielen finančné investície, ale aj ďalšie aktíva či podnikateľské aktivity.

Rozdiel medzi prístupom slovenských domácností a najbohatších investorov ilustruje aj porovnanie štruktúry majetku dolárových milionárov. „Kým dolároví milionári mali podľa World Wealth Report 2026 od Capgemini na začiatku roka v portfóliách približne 24 % hotovosti, Slováci jej držia takmer dvojnásobne viac. Pri dolárových milionároch sa pritom takto vysoký podiel hotovosti dá pomerne jednoducho vysvetliť. Pri Slovákoch to však často vyzerá tak, akoby sa riadili heslom, že čím viac hotovosti, tým viac bohatstva. Lenže držaním hotovosti sa zbohatnúť nedá. K bohatstvu sa treba preinvestovať,“ hovorí Maroš Ďurik, Wealth Management Director spoločnosti Wood & Company.

Podľa neho majú dolároví milionári približne štvrtinu majetku investovanú v akciách, pätinu v investičných nehnuteľnostiach a významnú časť aj v alternatívnych investíciách. Práve širšia diverzifikácia portfólia podľa odborníkov pomáha lepšie odolávať inflácii a dlhodobo prispieva k rastu majetku.

Viac k osobe: Eva SadovskáMaroš Ďurik
Firmy a inštitúcie: CapgeminiWood & Company

Ďalšie k téme