Ukazuje sa, že podstatným faktorom vzniku alergií je prehnaná hygiena- ROZHOVOR

S niektorým druhom alergie sa trápi významná časť populácie. Čo všetko prispieva ku vzniku alergií, ako vyzerá diagnostika a liečba ako sa najlepšie pripraviť na návštevu lekára sa rozprávame s alergológom MUDr. Stanislavom Janotom PhD.

Diváci videoobsahu agentúry SITA poznajú Stanislava Janotu ako moderátora politickej relácie Konzervatívna kaviareň. Pacienti, akademická obec a odborníci ho však poznajú ako alergológa, pedagóga a prednášajúceho v odbore imunoalergológia. V štúdiu SITA sme ho privítali práve v úlohe odborníka v tejto oblasti v prvej časti seriálu o chorobe, ktorá trápi v takej alebo onakej forme mnohých z nás.

V rozhovore so Stanislavom Janotom sa dozviete aj to:

  • Ako nárast počtu alergikov súvisí s rastom počtu alergológov.
  • Ako hygiena ovplyvňuje vznik alergie a čo sú to priateľské baktérie.
  • Ako odlíšiť alergiu od bežnej nádchy.
  • Či sú príčinou alergií chumáčiky, ktoré hojne lietajú z topoľov.
  • Aké typy liekov vyvolávajú prejavy podobné alergiám.
  • Čo si pripraviť na termín u alergológa.

Anna Kopčanová: Na Slovensku funguje približne 200 alergologických ambulancí. Alergikov je však podľa Národného centra zdravotníckych informácií pol milióna. To vychádza takmer 2400 pacientov na jednu ambulanciu. Ako takýto nápor zvládajú alergológovia?

Stanislav Janota: Pomer lekárov k obyvateľom na Slovensku patrí medzi najvyššie na svete. Je tu 20- až 25-tisíc lekárov. Po druhej svetovej vojne to bolo tisíc lekárov. Čiže dnes máme 20 až 25 násobok lekárov ako v roku 1945. Alergiu vieme rozpoznať a diagnostikovať približne sto rokov. No alergikov pribúda čiastočne preto, že máme viac alergológov.

Ale alergikov pribúda aj preto, že alergia pravdepodobne súvisí s čistotou. Hygienickú hypotézu veľká časť lekárov považuje za základ vzniku alergií. Čím žije človek od detstva v čistejšom prostredí, tým je väčšia pravdepodobnosť, že získa alergiu.

Prví to zverejnili lekári v Austrálii, ktorí si všimli, že deti farmárov, ktorí žijú v extrémne nehygienickom prostredí, ako dojčatá a malé batoľatá sa pohybujú po maštaliach, kde zjedia na zemi čokoľvek, vrátanie výkalov zvierat, majú ďaleko menšiu pravdepodobnosť, že dostanú alergiu.

Stanislav Janota
MUDr. Stanislav Janota PhD. Foto: SITA

Rozhodujúce je, aby v rannom detstve bolo dieťa infikované niektorými baktériami. Ktorými, to sa stále nevie, ale začal sa používať termín starí priatelia. Baktérie, ktoré sú v životnom prostredí tisíce, možno milióny rokov, tým, že nakazia dieťatko, ovplyvňujú vývoj imunity tak, aby sa orientovala na rozpoznávanie baktérií, vírusov a najmä vedela aj dobre rozlíšiť parazitov.

Ak nepríde ku kontaktu s týmito starými priateľmi, imunitný systém sa nenaučí dobre rozlišovať nebezpečné povrchy na rôznych súčiastkach, ktoré sa dostanú do dýchacích ciest, na kožu, do potravín a začne brať aj neškodné látky, ako zrniečka peľu, alebo výkaly roztočov, pri vdychovaní.

Inak je to zase s potravinami a začne ich brať ako niečo nebezpečné a začne sa tomu brániť. Vznikne iný typ imunity, Th2, ktorý vedie k tomu, že sú prednostne tvorené IgE protilátky a vzniká alergická reakcia. A aj na také súčiastky potravín či životného prostredia, ktoré sú inak neškodné. Akonáhle imunitný systém zoberie zrniečko peľu ako niečo nebezpečné, tak sa to snaží hneď z nosa dostať von.

Vznikne veľké množstvo vodového výtoku z nosa. Typický príznak peľovej alergie je mohutná vodová nádcha. Organizmus sa chce toho zbaviť, ale začne kýchať a snaží sa vyčistiť nos. Ako by si myslel, že je to nejaký nebezpečný vírus alebo baktéria. Dostane sa to ďalej, tak sa snaží, aby sa to nedostalo do vnútra pľúc, do priedušiek, zapne sa kašľavý reflex a človek začne kašľať a prípadne sa začnú zatvárať priedušky, až vznikne astmatický záchvat.

Takže alergická reakcia je len nesprávne vedená normálna imunitná reakcia, kde imunitné mechanizmy omylom považujú neškodné partikuly, látky, alergény za niečo, čo je veľmi nebezpečné, čomu sa treba brániť.

Niekto možno ani netuší, že trpí práve alergiou. Aké sú jej najšpecifickejšie prejavy a ako ju možno odlíšiť od nádchy?

Alergia môže vyzerať ako čokoľvek a čokoľvek môže byť prejavom alergie. Ale najčastejšie sú alergické nádchy. Pre ne je typická sezónnosť. Sú aj alergické nádchy nesezónne, hlavne spôsobené roztočmi, ktoré môžu byť celoročné, často sú v čase predvianočných upratovaní. Často príde pacientka, že má ťažkosti hlavne v decembri, aj keď má celoročné, tak človek myslí na roztoče, alebo plesne.

To, čo je na Slovensku najčastejšie, peľová nádcha, je typická časom výskytu. Peľ stromov začína už niekedy od januára, ale hlavné obdobie býva marec a apríl. Najčastejšie na Slovensku je to breza.

Veľa ľudí sa bojí alergie na topoľ, ale to väčšinou nie je alergia na topoľ. Alergia na topoľ býva úplne na začiatku roka, ale v čase, keď je najväčšia sezóna niektorých tráv, tak sa roja všade plody topoľa, sú to akoby bavlnené, ale i bodľavé kúsky, ktoré poletujú.

Mnoho alergikov má vtedy problémy, ale nie žeby plody topoľa boli alergogénne, ale na ne sú často naviazané a často v tom čase kvitnú niektoré trávy. Takže keď mi niekto začne hovoriť, že má problém s topoľom, tak skôr myslím, že má ťažkosti v máji a že je to alergia na peľ tráv.

No a potom v lete, v auguste sú to hlavne buriny, kde v Bratislave je určite najrýchlejšie sa šíriacou alergia na peľ ambrózie. Nie je to európska rastlina, bola sem dovlečená zo zámoria. Je jedovatá, môže kontaminovať žrádlo pre dobytok a aj tým je nebezpečná. Okrem toho je to jedna z najalergogénnejších bylín. Takže veľa hovorí o tom, že je to každoročne, v tom istom prostredí, v tej istej časti roka.

Príznaky alergie sú na rozdiel od bežnej nádchy často pocity svrbenia či pálenia očí. Bohatý vodový výtok z nosa často povedie ako z vodovodného kohútika. Niekedy je to sprevádzané upchatím nosa, často kýchaním. Rozdiel od nealergickej nádchy je, že pri nealergických nádchach je väčšinou bohatý hustý výtok z nosa, buď biely, alebo zelený.

Ak alergiu, alergickú nádchu, ako prvý diagnostikuje alergológ, má pacienta, čo najskôr poslať na vyšetrenie k otorinolaryngológovi, odborníkovi na choroby úst, nosa a hrdla. Nádchu, ktorá sa veľmi podobá alergickej nádche, spôsobuje veľa liekov. Napríklad u zrelých žien sú to veľmi často lieky, ktoré im odporúča psychiater. Veľmi často spôsobujú upchatie nosa.

Čo má pacient robiť, keď má predpísaný liek, ktorý mu spôsobuje vedľajší účinok, ako je nádcha? Má požiadať o predpis iného liečiva s rovnakou účinnou látkou, siahnuť po antihistaminikách či navštíviť alergológa?

Často by sa mal vyjadriť alergológ a hlavne aj otorinolaryngológ. Či tam nie je nejaká iná chyba, čo vedie k upchávaniu nosa, pretože u nás na Slovensku sa pomerne zanedbávajú chronické zápaly prínosových dutín, kde ľudia sú často presvedčení, že keď majú upchatý nos, súvisí to s dutinami. Často, keď mi príde chorý a tvrdí mi, že má opakované zápaly prínosových dutín, podrobné vyšetrenie, vrátane röntgenov a ďalších ukáže, že dutiny má v poriadku.

Vo svete sa často udáva, že 14 až 15 % dospelých obyvateľov Anglicka či Spojených štátov má chronický zápal prínosových dutín. U nás sú to nejaké dve až tri percentá. Ale vždy je dobré urobiť to vyšetrenie poriadne, keď má obvodný lekár podozrenie, odporučiť na vyšetrenie v prvom rade u otorinolaringológa, v druhom rade hneď u alergológa a často sú tie výsledky odchodné než alergia, často sú tam iné príčiny.

Napríklad aj lieky proti vysokému tlaku často spôsobujú kašeľ. A často ani výmena lieku nevedie k tomu, že kašeľ prestane.

Spomínali ste, že alergie na plesne pôsobia inak, majú aj nejaké iné prejavy?

U nás je asi najvýznamnejšou plesňou Alternaria. Pacientov, ktorí sú alergickí na Alternariu, máme viac ako percento. Nie je to zásadne veľké číslo. To, čo alergizuje pri všetkých hubách, sú spóry. U nás je Alternaria predovšetkým huba vonkajšia, ktorá rastie na najrôznejších rastlinách.

Často má maximum na jar a na jeseň a až do minulého roku u nás nebola možnosť alergiu na Alternariu liečiť alergénovou imunoterapiou. Od konca minulého roku máme aj alergizáciu na Alternariu. Dosiaľ to boli výnimočné, mimoriadne dovozy u pár ľudí, kde sa liečila Alternaria, aj keď väčšinou to sú ľudia, ktorí sú alergickí aj na peľ mnohých rastlín. Ľudí, ktorí by mali alergiu len na Alternariu, alebo iné plesne je podstatne menej.

Je pravda, že u astmatikov je senzibilizácia na plesne všeobecne veľmi zlým znamením a tam sa astma lieči často podstatne horšie. No plesne na našom území nepatria medzi rozhodujúce alergény.

Napriek tomu, že úrad verejného zdravotníctva, ktorý robí peľové spravodajstvo, považuje za aktuálne najvýznamnejšie druhy z alegiologického hľadiska aj spóry, alebo teda plesne, ako napríklad Epicoccum či Cladosporium?

Takéto alergie, alebo takíto pacienti, ktorí sú na toto citliví, sa nevyskytujú v ambulanciách. Pri alergickej nádche je Alternaria nezanedbateľná. Čo sa týka ostatných peľov, vyskytujú sa a je to väčšinou vážny problém, pretože alergia na ostatné plesne, spóry plesní u chorých s ťažkou astmou, je veľký problém. Našťastie je to veľmi málo ľudí, ale určite sa nedá povedať, že je to celkom zanedbateľné.

Pre pacienta môže byť náročné sa odsledovať, aby vedel, či netrpí alergiou. Má si pravidelne pozerať peľové spravodajstvo, viesť si nejaký denník či kalendár, kde si bude zapisovať prejavy?

Určite áno, aj keď diagnostikujem chorého, často je alergia na viacero druhov peľov a niekedy nie je jednoduché rozhodnúť, akú alergénovú imunoterapiu začneme. Preto laboratórne a iné testy, nám vedia pomerne dobre odpovedať na otázku, na čo je alergický. Podstatné však je, či súvisia ťažkosti práve s koncentráciou danej škodliviny. Takže ako zásadným prínosom pre diagnostiku je dobre, keď už pacient pri prvej návšteve vie povedať aspoň, ktoré sú to týždne. Hoci sa peľový kalendár trošku posúva rokmi, ktoré sú teplejšie, takže skôr kvitnú niektoré rastliny. Aj keď už nie sú dostupné celoeurópske peľové spravodajstvá a peľové kalendáre, ktoré umožňujú zamerať sa aj na mnohých mladých ľudí, ktorí študujú inde v Európe, tak si musím overovať, ako je to v danej krajine s peľovým kalendárom.

Dnes máme viaceré diagnostické možnosti, kožné či krvné testy špecifických IgE. Dnes je dostupná aj komponentná diagnostika. Často to jedno zrniečko peľu alebo roztočový alergén má na svojom povrchu viacero vzorov, kúskov, komponentov a často je človek alergický len na jednu komponentu. To je dobre liečiteľné, pretože lieky, ktoré sa vyrábajú na alergénovú imunoterapiu, sú zamerané na tieto komponenty.

Viac k osobe: Stanislav Janota
Firmy a inštitúcie: NCZI Národné centrum zdravotníckych informácií