Ministerstvo financií predložilo do medzirezortného pripomienkového konania novelu zákona o účtovníctve a zákona o štatutárnom audite, ktorá má výrazne znížiť administratívnu záťaž podnikov pri vykazovaní informácií o udržateľnosti.
Návrh reaguje na novú európsku smernicu prijatú vo februári 2026 a jeho hlavným cieľom je zmierniť dopady pravidiel ESG reportingu, ktoré firmy v posledných rokoch kritizovali pre vysokú administratívnu a finančnú náročnosť.
Najvýraznejšou zmenou je zásadné zúženie okruhu spoločností, ktoré budú musieť povinne zverejňovať informácie o udržateľnosti. Po novom sa povinnosť bude vzťahovať len na najväčšie podniky, ktoré súčasne dosiahnu obrat nad 450 miliónov eur a zamestnávajú viac ako tisíc pracovníkov.
Ochrana menších spoločností
Ministerstvo financií v dôvodovej správe uvádza, že práve tieto spoločnosti majú najväčší environmentálny, sociálny a riadiaci vplyv a zároveň najlepšiu schopnosť znášať náklady spojené s vykazovaním údajov.
Zmena sa dotkne aj bánk a poisťovní, pričom počet subjektov podliehajúcich povinnému ESG reportingu sa má výrazne znížiť. Rezort financií očakáva, že tým klesne administratívna záťaž nielen pre samotné vykazujúce firmy, ale aj pre podniky v ich dodávateľských reťazcoch.
OECD má pre Slovensko odporúčania. Malo by sa viac zamerať na reformu dôchodkového systému a problémom sú aj energodotácie
Práve ochrana menších spoločností patrí medzi ďalšie kľúčové novinky. V praxi sa totiž podľa ministerstva často stávalo, že veľké firmy od svojich dodávateľov žiadali rozsiahle množstvo údajov potrebných na vlastné ESG reporty.
Zverejnenie citlivých údajov
Po novom budú mať podniky s menej ako tisíc zamestnancami právo odmietnuť poskytovanie informácií nad rámec rozsahu, ktorý určí Európska komisia v pripravovaných dobrovoľných štandardoch. Ak budú veľké firmy požadovať dodatočné údaje, budú musieť svojich partnerov informovať aj o ich zákonnom práve takéto informácie neposkytnúť.
Novela zároveň rozširuje možnosti nezverejniť niektoré citlivé údaje. Firmy budú môcť vo výnimočných prípadoch vynechať informácie, ktorých zverejnenie by mohlo vážne poškodiť ich obchodné postavenie.
Týkať sa to môže napríklad obchodného tajomstva, know-how, technologických riešení, výsledkov inovácií či údajov súvisiacich s bezpečnosťou alebo ochranou súkromia. Zmeny čakajú aj audítorský sektor.
Polovica inflačného nárastu
Návrh zavádza prechodné obdobie pre audítorov a audítorské spoločnosti z tretích krajín, ktoré vykonávajú overovanie správ o udržateľnosti. Súčasne sa upravujú poplatky a príspevky platené Úradu pre dohľad nad výkonom auditu.
Tie sa od prijatia zákona v roku 2015 nemenili, a preto ministerstvo navrhuje ich zvýšenie o desať percent. Dôvodom je najmä vysoká inflácia z posledných rokov a rast prevádzkových nákladov úradu. Do budúcnosti sa má zaviesť aj automatický mechanizmus úpravy poplatkov.
Slovensko je podľa rozpočtovej rady „pristaré“ na vysoký dlh
Nebudú sa však meniť každý rok. Prepočet nastane až v prípade, ak kumulovaná inflácia za sledované obdobie presiahne desať percent. Aj vtedy sa do poplatkov premietne len polovica inflačného nárastu, pričom zvyšnú časť nákladov ponesie samotný úrad.
Ministerstvo zároveň navrhuje znížiť rozsah povinného vzdelávania audítorov v oblasti udržateľnosti. Argumentuje tým, že po obmedzení rozsahu ESG reportingu a očakávanom zjednodušení európskych štandardov už nebude potrebný taký rozsiahly systém odborného vzdelávania ako doteraz. Ak novelu schváli parlament, nové pravidlá by mali začať platiť od 1. januára 2027.
Dohľad nad finančným sektorom
Rezort financií SR posunul do medzirezortného pripomienkového konania aj rozsiahlu novelu zákona o poisťovníctve a súvisiacich predpisov. Do slovenského právneho poriadku má preniesť novú európsku legislatívu zameranú na modernizáciu pravidiel fungovania poisťovní.
Návrh zároveň prináša zmeny v oblasti dohľadu nad finančným sektorom, podpory investícií či riešenia klimatických rizík. Hlavným dôvodom pripravovanej novely je transpozícia eurosmernice z novembra 2024, ktorá upravuje pravidlá známe pod režimom Solventnosť II.
Európska únia tým reaguje na skúsenosti z doterajšieho fungovania poistného sektora a snaží sa odstrániť viaceré nedostatky, ktoré sa počas rokov uplatňovania existujúcich pravidiel ukázali v praxi.
Investovanie cez kapitálne trhy
Ministerstvo financií v dôvodovej správe pripomína, že systém Solventnosť II významne prispel k posilneniu stability európskeho finančného systému a zvýšil odolnosť poisťovní voči rôznym rizikám. Napriek tomu sa podľa rezortu ukázala potreba zjednodušiť niektoré procesy, zlepšiť dohľad a reagovať na nové výzvy vrátane klimatických zmien či rastúcich systémových rizík.
Jednou z najvýznamnejších zmien má byť zavedenie novej kategórie takzvaných malých a menej zložitých poisťovní. Práve na tieto subjekty sa má vo väčšej miere uplatňovať princíp proporcionality, ktorý im umožní fungovať s nižšou administratívnou záťažou. Cieľom je odstrániť situácie, keď menšie spoločnosti musia plniť rovnaké regulačné povinnosti ako veľké medzinárodné poisťovacie skupiny.
Návrh zároveň počíta s podporou dlhodobých investícií poisťovní. Podľa ministerstva by nové pravidlá mali vytvoriť priestor na väčšie investovanie prostredníctvom kapitálových trhov v súlade s cieľmi európskej Únie úspor a investícií. Očakáva sa, že poisťovne budú môcť efektívnejšie využívať svoj kapitál a vo väčšej miere financovať dlhodobé projekty.
Analýza možných rizík
Významnú časť novely tvorí aj oblasť udržateľného financovania. Rezort financií upozorňuje, že súčasná regulácia nedostatočne zohľadňuje klimatické a environmentálne riziká. Nové pravidlá preto majú podporiť smerovanie financií do investícií, ktoré znižujú vystavenie ekonomiky dôsledkom klimatických zmien.
Slovensko nie je v kríze, tvrdí Fico. Opozícia oponuje, ľudia podľa nej chudobnejú každým mesiacom – VIDEO, FOTO
Poisťovne s významnou expozíciou voči klimatickým rizikám budú musieť vypracúvať analýzy dlhodobých scenárov a hodnotiť ich dopady na svoje podnikanie. Zmeny sa dotknú aj dohľadu nad finančným sektorom.
Ministerstvo navrhuje posilniť spoluprácu medzi národnými dohľadovými orgánmi, najmä pri cezhranične pôsobiacich poisťovacích skupinách. Cieľom je lepšie identifikovať, monitorovať a analyzovať riziká, ktoré by mohli ohroziť stabilitu finančného systému. Návrh zároveň rozširuje možnosti využívania makroprudenciálnych nástrojov a posilňuje kompetencie dohľadu vo vzťahu k zahraničným subjektom.
Novela prinesie pozitívne efekty
Novela prináša aj podrobnejšie pravidlá pre krízové situácie. Po novom sa majú detailnejšie upraviť plány riadenia likvidity, postupy nútenej správy a procesy likvidácie poisťovní či obchodníkov s cennými papiermi. Rezort argumentuje, že súčasná právna úprava v tejto oblasti neposkytuje dostatočne podrobné riešenia pre prípad zániku finančných inštitúcií.
Ministerstvo zároveň upozorňuje, že neprijatie navrhovanej legislatívy by mohlo viesť k problémom vo vzťahu k Európskej komisii. Netransponovanie smernice by totiž mohlo byť považované za porušenie záväzkov Slovenska vyplývajúcich z členstva v Európskej únii, čo by mohlo vyústiť do infringementového konania pred Súdnym dvorom Európskej únie.
Slovensko čakajú náročné roky. NBS varuje pred slabým rastom a pretrvávajúcou infláciou - VIDEO
Hoci novela podľa rezortu prinesie pozitívne efekty v podobe nižšej regulačnej záťaže pre menšie poisťovne a väčšej flexibility pri uplatňovaní pravidiel proporcionality, niektoré dopady zatiaľ nie je možné presne vyčísliť.
Ministerstvo uvádza, že na Slovensku v súčasnosti nepôsobia subjekty, ktoré by spĺňali definíciu malých a menej zložitých poisťovní podľa nových európskych pravidiel, preto nie je možné spoľahlivo odhadnúť rozsah budúcich prínosov ani administratívnych nákladov.
