Tretí konsolidačný balík vlády je postavený najmä na zvyšovaní daní a odvodov. K nim sa však symbolicky pridáva aj sľub „šetrenia na štáte“, fráza, ktorá sa rýchlo udomácnila vo verejnej debate. Hoci je podľa analytika INESSRadovana Ďuranu nepresná, väčšina ľudí si pod ňou predstavuje obmedzovanie výdavkov verejnej správy, najmä na mzdy.
Práve tie mali byť hlavnou položkou úspor. Realita je však zložitejšia. Na úrovni celej verejnej správy sa výdavky na mzdy neznižujú, práve naopak. Rast platov zdravotníkov a učiteľov ich vytlačí o takmer miliardu eur vyššie, až na hranicu 16 miliárd eur ročne. „Na úrovni verejnej správy k žiadnemu šetreniu nedochádza,“ upozorňuje Ďurana.
Šetrenie len v štátnom rozpočte
V samotnom štátnom rozpočte sa síce počíta s poklesom mzdových výdavkov o jedno percento, no ide najmä o technické opatrenie. Dosiahnuť sa má nulovou valorizáciou miezd väčšiny štátnych zamestnancov a čiastočným škrtaním pracovných miest. Takýto krok je podľa analytika obhájiteľný vzhľadom na vysoký deficit aj výrazný rozdiel medzi mzdami v súkromnom a verejnom sektore.
Skutočné šetrenie ešte len príde, tvrdí analytik INESS a varuje pred bolestivým zásahom do verejných financií
Zároveň však nejde o trvalé riešenie. „Nezvyšovať mzdy je dočasné opatrenie, hasiči, policajti aj ostatní zamestnanci si budú dorovnanie platov pýtať najneskôr vo volebnom roku,“ upozorňuje Ďurana. Konsolidácia založená len na zmrazení miezd sa tak môže rýchlo rozplynúť.
Menej ľudí alebo lepšia organizácia?
Trvalejším riešením by mohlo byť znižovanie počtu zamestnancov verejnej správy. Aj tu však existujú dva zásadne odlišné prístupy. Prvým je hľadanie efektivity v rámci existujúcich štruktúr, teda lepšie rozdelenie práce a optimalizácia procesov. Teoreticky by to mali zabezpečiť samotní manažéri v štátnej správe.
Ďurana je však k tomuto prístupu skeptický. „Ak tam je stále zreteľná neefektivita, čo robili doteraz?“ pýta sa. Podľa neho každá byrokracia prirodzene vytvára väzby a vzťahy, ktoré bránia rušeniu pracovných miest. Bežnou praxou je aj povyšovanie zamestnancov vytvorením nových oddelení, keď tabuľkové platy neumožňujú zvýšenie mzdy.
Ako ilustráciu uvádza Železnice Slovenskej republiky, kde má generálne riaditeľstvo už 17 odborov. Podobná situácia je aj na viacerých ministerstvách, pričom počet štátnych tajomníkov v posledných rokoch nápadne vzrástol. Ochota rušiť takto vytvorené pozície je pritom nízka aj u náročných manažérov.
Externý audit nie je všeliek
Práve preto analytik vidí zmysel v zapojení externého hodnotenia efektivity, ktoré by nebolo zaťažené internými vzťahmi a historickými rozhodnutiami. Ani tu však nečaká zázraky. „Som skeptický k tomu, že štátne orgány dosiahnu 10-percentnú úsporu a že bude dlhodobo udržateľná,“ konštatuje.
Verejné financie vstupujú do roku 2026 pod tlakom, Slovensko je čoraz závislejšie od investorov
Takzvané „násilné“ škrty podľa neho často vedú len k preťaženiu zostávajúcich zamestnancov, predlžovaniu lehôt a postupnému obnoveniu zrušených miest. Navyše ani komerčný audit efektivity práce nevyrieši podstatu problému, a to že časť práce štátu je z pohľadu občana a daňovníka zbytočná.
Menej agendy, viac úspor
Kľúč k skutočným a trvalým úsporám vidí Ďurana inde. Výsledkom kvalitného procesného auditu by podľa neho nemala byť len reorganizácia práce, ale najmä rušenie samotných byrokratických úkonov. „Potrebujeme sa zbaviť výkonov, ktoré štátna správa robí, ale nie sú na osoh,“ zdôrazňuje.
Ide napríklad o vytváranie databáz, ktoré nikto nepoužíva, archivovanie dokumentov dostupných inde či povinné správy a analýzy bez reálneho využitia. Ako konkrétny príklad uvádza zbytočný štátny porovnávač cien potravín alebo povinnosť ministerstva financií vypracúvať analýzu cenového vývoja základných potravín. Čas a práca venované týmto dokumentom sú podľa neho plytvaním verejných zdrojov.
Bez legislatívy to nepôjde
Rušenie nepotrebnej agendy má podľa analytika násobne väčší potenciál úspor než samotné hľadanie efektivity v rámci existujúcich procesov. Zároveň však zdôrazňuje, že bez legislatívnych zmien to nepôjde. Až zmena zákonov, ktoré dnes štátu prikazujú vykonávať zbytočné činnosti, môže priniesť trvalé a objemovo významné úspory.
Deficit, nezamestnanosť a byty: Tri témy, ktoré rozhodnú o roku 2026
„Dobrý audit a udržateľné úspory nie sú možné bez prijímania legislatívnych zmien, ktoré odbremenia a zefektívnia verejný sektor,“ uzatvára Radovan Ďurana. Konsolidácia tak podľa neho nestojí ani tak na platoch úradníkov, ako na odvahe zrušiť to, čo štát robiť vôbec nemusí.
