Avšak v európskom porovnaní obstálo Slovensko nelichotivo, skončilo totiž medzi poslednými krajinami v rebríčku krajín EÚ.
Hospodárstvo Slovenska vlani rástlo najrýchlejšie od roku 2010. Rady nezamestnaných sa podľa analytičky Poštovej banky Dominiky Ondrovej skracovali a vďaka chýbajúcej inflácii Slováci aj reálne zarobili viac. „Ak by sme sa ale pozreli na takzvaný index mizérie, výsledok by príliš optimistický nebol,“ povedala Ondrová. Slovensko vlani síce dosiahlo najlepší výsledok indexu od roku 1998, odkedy sú harmonizované údaje o nezamestnanosti dostupné, avšak v európskom porovnaní sa nachádza medzi poslednými krajinami v rebríčku.
Šieste najhoršie miesto
Slovensko sa umiestnilo až na 23. priečke, teda ako krajina so šiestym najhorším indexom mizérie, na úrovni 11,2 %. Európsky priemer bol v roku 2015 o niečo nižší a dosiahol hodnotu 9,4 %. Najmizernejšia je situácia v Grécku, kde spomínaný index vlani dosiahol až 24 %, nakoľko tam bez práce bol až každý štvrtý človek. Naopak, najlepšia je situácia v Nemecku, kde index mizérie nedosahuje ani 5 %. Druhé miesto obsadili susedia z Českej republiky.
Problémom na Slovensku aj naďalej podľa Ondrovej ostáva pomerne vysoká miera nezamestnanosti. Tá sa síce do roku 2008 znížila na jednocifernú úroveň, no príchod globálnej krízy ju zase vyšvihol nahor. Slovensko v tom období čelilo aj vysokej miere inflácie, čo sa podľa Ondrovej podpísalo aj pod zhoršenie daného indexu. Práve vysoká miera nezamestnanosti a inflácie sa totiž vo všeobecnosti považujú za faktory, ktoré negatívne vplývajú na ekonomické prostredie a životnú úroveň, čím znižujú ekonomickú výkonnosť každého hospodárstva.
O indexe
Pri výpočte indexu mizérie sa vychádza z miery nezamestnanosti a inflácie v krajine. Tento ukazovateľ je podľa Ondrovej len veľmi všeobecný a má aj množstvo kritikov. O stave a bohatstve tej-ktorej ekonomiky nemožno rozhodovať podľa analytičky len na základe týchto dvoch veličín. Dôležitým ukazovateľom totiž je napríklad aj hrubý domáci produkt pripadajúci na jedného obyvateľa.
