Automatická valorizácia chráni kúpnu silu „štandardných“ dôchodkov. Na rast cenovej hladiny však reaguje s oneskorením, a preto pri inflačnom šoku spôsobuje dočasný pokles kúpyschopnosti týchto príjmov.
Takáto situácia nastala od začiatku roku 2022, a to aj napriek prijatiu opatrení na zmiernenie vplyvu inflácie na dôchodky, ako bol mimoriadny štrnásty dôchodok a rodičovský dôchodok. Priemerná kúpna sila dôchodkov na obdobie asi jedného roka v porovnaní s prvým polrokom 2021 klesla približne o 9 %.
700 miliónov eur ročne
Tento dočasný problém sa podarilo systematicky vyriešiť zavedením mimoriadnej valorizácie v polovici minulého roka. Tá by mala pomôcť ochrániť dôchodky aj v prípade budúcich inflačných šokov a zabrániť opakovaniu podobnej situácie. Na sociálnej sieti to uviedla Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ).
Na starobné penzie chýbalo 2,7 miliardy eur, opäť pomohli aj peniaze určené na iné účely
„Kúpyschopnosť starobných dôchodcov sa pred koncom tohto roka vrátila približne na úroveň pred inflačným šokom a na kompenzáciu inflácie už nebolo potrebné prijímať ďalšie nákladné jednorazové alebo trvalé opatrenia,“ upozorňuje rozpočtová rada. V decembri minulého roka však vláda Roberta Fica vyplatila penzistom mimoriadny príplatok v sume 300 eur a od roku 2024 plánuje schváliť trinásty dôchodok vo výške priemernej sumy daného typu dôchodku.
Ficova vláda schválila plné trináste dôchodky, budú čoraz vyššie a pôjdu na ne miliardy eur
„Tým by sa priemerná kúpna sila dôchodkov trvale zvýšila takmer o 7 percent nad úroveň pred inflačným šokom,“ uviedla RRZ. To však znamená trvalé dodatočné výdavky z verejných financií na ľudí v starobnom a predčasnom dôchodku vo výške približne 700 miliónov eur ročne.
Rýchlejší rast ako ceny
Pri aktuálnom klesajúcom trende inflácie znamená oneskorená valorizácia podľa rozpočtovej rady to, že štandardné dôchodky budú rásť rýchlejšie ako ceny. Podľa súčasných prognóz by preto celkový príjem dôchodcov mal prevyšovať infláciu o 6 až 8 percent.
Aký bude rok 2024 z pohľadu dôchodkového sporenia do druhého piliera?
„Vzhľadom na zlý stav verejných financií a potrebu stabilizácie verejného dlhu by vláda mala byť prirodzene opatrná pri prijímaní plošných, drahých a trvalých opatrení bez reálneho finančného krytia, špeciálne, ak tieto opatrenia nemajú jasne deklarovaný reálny cieľ, ktorý riešia,“ zdôraznila rozpočtová rada.
