Arménsko sa v posledných rokoch stalo dejiskom jednej z najzaujímavejších geopolitických premien v postsovietskom priestore. Krajina, ktorá bola dlhé desaťročia vnímaná ako verný spojenec Moskvy, v súčasnosti pod vedením premiéra Nikola Pašinjana podniká odvážne kroky smerom k Západu a Európskej únii.
Moderná tvár starobylého národa
Keď sa povie Arménsko, mnohým Slovákom napadne najstarší kresťanský štát, tragická história genocídy, boje s Azerbajdžanom o Náhorný Karabach či kvalitný koňak.
Ján Cingel však upozorňuje, že dnešná realita je oveľa dynamickejšia. „Arménsko je európska krajina s takým trošku postsovietskym šmrncom,“ charakterizuje krajinu Cingel s ilustruje, že v hlavnom meste Jerevan je dnes vďaka ekologickej politike primátora viac elektrických áut než v Bratislave.
Ak urobíme chybu pri rozširovaní, Únia sa môže rozpadnúť, tvrdí Milan Nič v podcaste Okno do sveta
Napriek modernizácii, kvalitnému technologickému vzdelávaniu a silnému IT sektoru, ktoré láka do Arménska investorov, krajina zápasí so svojou polohou. „Arménsko je a po dlhé roky bolo väzňom geopolitiky,“ vysvetľuje Cingel.
Uzatvorené hranice s Tureckom a Azerbajdžanom a komplikovaná situácia vo vzťahu k Iránu, robia z krajiny ostrov závislý od logistického spojenia cez Gruzínsko, čo Miroslav Wlachovský prirovnávajúc situáciu ku vzťahu medzi Nemeckom a Slovenskom, konštatuje, že „ak si Gruzínsko kýchne, Arménsko dostane chrípku.“
Koniec ruskej ilúzie
Kľúčovým zlomom pre Arménov bolo vytriezvenie zo strategického partnerstva s Ruskom. Roky budovaná dôvera v Organizáciu zmluvy o kolektívnej bezpečnosti (ODKB) sa zrútila po tom, čo Rusko a jeho vojaci nedokázali – alebo nechceli – zabrániť Azerbajdžanu v obsadení Náhorného Karabachu.
„Arméni pochopili, že sme na toto sami a musíme začať niečo robiť,“ hovorí Cingel o momente, kedy Moskva odmietla brániť medzinárodne uznávané územie Arménska. Tento pocit opustenia viedol k hľadaniu nových partnerov, od Indie až po Francúzsko. Miroslav Wlachovský poznamenáva, že práve odklon z ruského orbitu je dôvodom, prečo Arménsko momentálne púta takú pozornosť sveta.
Voľby ako voľba medzi mierom a vojnou
Nedávne voľby v krajine neboli len o politických sympatiách, ale o základnom smerovaní národa. Premiér Nikol Pašinjan v nich zvíťazil s pragmatickou víziou mieru, aj za cenu bolestivých ústupkov v otázke Karabachu. „Tieto voľby sa skôr rozhodli na tej úrovni – mier a vojna,“ uvádza Cingel a dodáva, že arménska spoločnosť, unavená stratami mladých životov, si zvolila radšej stabilitu než pokračovanie nerealistického boja.
Napriek tlaku ruskej dezinformačnej mašinérie a ekonomickým sankciám na dovoz arménskeho tovaru pred voľbami, Pašinjan obhájil silný mandát. Ten teraz využíva na posilnenie vzťahov s EÚ, čo potvrdil aj historický summit v Jerevane.
Geopolitické „frčky do nosa“
Symbolom nového smerovania sa stala návšteva francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona. Miroslav Wlachovský ju označil z „veľkú frčku Kremľu do čela“. Macron v Arménsku pôsobil takmer ako „rocková hviezda“. Vrcholom irónie bola spoločná oslava v meste Gjumri, kde sa nachádza ruská vojenská základňa. „Macron tam s Pašinjanom jamovali spolu, spravili si tam veľkú párty priamo v meste, kde je 1500 ruských vojakov,“ dopĺňa s úsmevom Cingel.
Perspektíva pre Slovensko a Európu
Arménsko má ambíciu stať sa „križovatkou mieru“ prostredníctvom projektov ako Zangezurský koridor, ktorý by za podpory USA prepojil Azerbajdžan s Tureckom a otvoril Arménsku cestu k svetovým trhom. Pre Slovensko sa tu otvárajú možnosti nielen v obrannej spolupráci, ale najmä vo vzdelávaní a transfere technológií, o ktorý majú arménske univerzity veľký záujem.
Cesta k úplnej nezávislosti od Ruska, ktoré stále kontroluje strategické podniky a 36 % arménskeho obchodu, bude dlhá, no proces sa zdá byť nezvratný. Arménsko sa rozhodlo pre európsku budúcnosť a pričom Európska únia má v rukách silné karty, aby tento náročný prechod podporila.
V rozhovore sa dozviete aj to:
- ako funguje arménska diaspora a aký je jej globálny vplyv
- čo presne znamená „Zangezurský koridor“ a prečo ho podporuje americká administratíva
- detaily o ruskom ekonomickom vydieraní a predvolebnom zákaze dovozu koňaku a jahôd
- prečo sa francúzsky prezident Macron rozhodol „vrátiť úder“ Rusku práve na Kaukaze
