Na dosiahnutie vybalansovaného stavu nebude vláda potrebovať žiadne výraznejšie konsolidačné opatrenia.
Dosiahnutie štrukturálne vyrovnaného rozpočtu v roku 2019 tak, ako to predpokladá vládou predložený návrh rozpočtu na nasledujúce tri roky, je realistické. Konštatuje to Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) vo svojom hodnotení Návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2017 až 2019. Vyrovnaný rozpočet v uvedenom horizonte vidí rada reálne napriek tomu, že identifikovala viacero rizík, ktoré môžu rozpočet negatívne ovplyvniť. Významne pritom kabinetu situáciu uľahčuje rozhodnutie posunúť cieľ vyrovnaného rozpočtu z roku 2017 až na rok 2019 ako aj priaznivý hospodársky vývoj.
„Posunutím termínu splnenia strednodobého cieľa a priaznivým ekonomickým vývojom, ktorý v najväčšej miere prispeje k zníženiu deficitu, bol vytvorený priestor na zlepšenie deficitu bez nutnosti prijímať významné konsolidačné opatrenia,“ uviedol na stredajšej tlačovej konferencii šéf rozpočtovej rady Ivan Šramko.
Lepšia dlhodobá udržateľnosť
Podľa prepočtov rady by totiž deficit verejných financií bez akýchkoľvek dodatočných opatrení po roku 2016 do roku 2019 klesol o 2,1 % hrubého domáceho produktu a k splneniu strednodobého rozpočtového cieľa by chýbalo iba 0,1 % výkonu ekonomiky. Príspevok samotných opatrení vlády k zlepšeniu schodku verejných financií rada odhaduje za všetky tri rozpočtované roky iba na 0,3 % hrubého domáceho produktu. Dodržanie cieľa vyrovnaného rozpočtu v roku 2019 však podľa rady výrazne zlepší dlhodobú udržateľnosť verejných financií.
Rozpočtová rada však zároveň upozorňuje, že vláda nedokázala využiť pozitívne vplyvy vo výške 0,8 % hrubého domáceho produktu na zrýchlenie konsolidácie alebo elimináciu všetkých identifikovaných rizík v roku 2016. „Ukazuje sa, že väčšina identifikovaných rizík sa napĺňa a ak sa neprijmú dodatočné opatrenia do konca roka, deficit sa aj pri súčasnom odhade RRZ môže v krajnom prípade priblížiť k 2,5 % hrubého domáceho produktu,“ dodala členka rady Anetta Čaplánová.
Aj v rozpočte na nasledujúce tri roky podľa nej prevažujú negatívne riziká nad pozitívnymi. Väčšina z nich sa pritom pravidelne opakuje. Ide napríklad o rozpočtovanie príjmov z dividend, korekcie pri eurofondoch, podhodnotenie výdavkov štátneho rozpočtu či v zdravotníctve alebo vplyv hospodárenia samospráv.
Dlh verejnej správy by mal klesať
Dlh verejnej správy by mal v roku 2017 podľa rozpočto.vej rady prvýkrát klesnúť vplyvom hospodárenia vlády bez jednorazových vplyvov. Pri naplnení všetkých rizík a zdrojov ich krytia rada odhaduje, že hrubý dlh verejnej správy by po tohtoročnom náraste najmä z dôvodu deficitu verejnej správy mal v nasledujúcich rokoch postupne klesať a v roku 2019 by mal dosiahnuť 49,3 % hrubého domáceho produktu (HDP). Hrubý dlh verejnej správy však napriek tomu počas celého rozpočtovaného obdobia zostane v prvom sankčnom pásme, pričom v návrhu rozpočtu neboli podľa rady predstavené opatrenia na zníženie dlhu mimo sankčných pásiem.
Z pohľadu transparentnosti návrh rozpočtu podľa RRZ v zásade naplnil požiadavky zákona. Pozitívne hodnotí zapracovanie predpokladov o výške nerozpočtovaných príjmov a výdavkov v prípade samospráv a štátneho rozpočtu, na druhej strane absentujú údaje o plánovaných výsledkoch niektorých štátnych podnikov. Rada pozitívne vníma aj vytváranie rezerv na neočakávané, či krízové situácie. „Z pohľadu transparentnosti však veľký objem rezervy znižuje kontrolu parlamentu nad výdavkami rozpočtu,“ konštatovala Čaplánová.
V roku 2019 by malo plusové saldo rozpočtu dosiahnuť 0,16 % HDP
Podľa návrhu rozpočtu má verejná správa na budúci rok hospodáriť so schodkom 1,29 % hrubého domáceho produktu (HDP). Kabinet plánuje znížiť schodok v roku 2018 na 0,44 % HDP a prvý prebytkový rozpočet by malo Slovensko dostať v roku 2019 s plusovým saldom 0,16 % HDP. Verejný dlh by tak mohol postupne klesať až k úrovni 49,1 % HDP v roku 2019. Súčasťou návrhu je pritom aj rezerva v sume 100 mil. eur, ktorá zatiaľ nemá presné rozdelenie. Časť z nej však určite pohltí úprava miezd vo verejnej správe, ktorá vzíde z prebiehajúceho kolektívneho vyjednávania.
